„Nová, špinavá kampaň Západu a sionistov,“ oponujú v Iráne.
Úbohé jablká a pomaranče už nie sú izraelským ovocím, ale sionistickým tovarom. Rovnako ako tankery. A nie je možné, že by prekročili hranice islamského štátu.
Neprekáža, že Washington už za tankery sankcionuje izraelskú firmu, neprekáža, že teheránski trhovníci sa sťažujú, že izraelské ovocie vytláča iránske.
Nie je možné, aby sa nejaký sionistický produkt dostal na iránsky trh. Lebo je to prísne zakázané. Fajn, že tým argumentuje režim, ktorý zvysoka kašle na to, čo je zakázané.
Nuž, ani v Iráne globalizáciu nezastavia, aj keď sa o to pokúšajú.
Izraelské pomaranče si našli cestu do Iránu cez nejakú tretiu krajinu. Veď poznámka iránskeho obchodníka, že Egypt, odkiaľ sa údajne doviezli, nemá dosť pomarančov ani pre seba, je veľavravná. Ani tankery nemuseli plávať pod izraelskou vlajkou, ale zdá sa, že ich postavilo konzorcium, kde majú najväčší podiel izraelskí bratia Oferovci.
Teheránsky režim tak darmo bojuje proti rozširovaniu izraelského obchodného vplyvu. Obchodníci vždy budú hľadať lacnejšie a výhodnejšie cesty.
Dokonca aj za cenu, že porušia medzinárodné sankcie, čo zase v poriadku nie je.
Režim v Teheráne si tak bude musieť zvyknúť na izraelské pomaranče, alebo si nájsť dodávateľa, ktorý vie do posledného pomaranča doložiť, že nedozrel na izraelskom slnku. Alebo pomaranče zakázať. Nebol by to prvý ani posledný zvláštny zákaz v tejto krajine.
