Frankfurt 3. júla (TASR) - Prvá vážnejšia vedecká esej, ktorú v roku 1895 napísal 16-ročný mladík Albert Einstein, má názov O skúmaní stavu éteru v magnetickom poli.
Päťstranový rukopis poslal Einstein na posúdenie svojmu strýkovi Cäsarovi Kochovi do Bruselu. V sprievodnom liste chlapec uviedol, že práca má byť úbohým pokusom o prekonanie lenivosti v písaní, ako to dlho Albertovi vytýkali jeho rodičia, píše denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Nie všetko, čo Einstein vo svojej prvej vedeckej práci uviedol, možno brať vážne. Úhľadne napísaný text však obsahuje už niekoľko myšlienok, ktoré sa neskôr stali súčasťou teórie relativity, sformulovanej geniálnym vedcom o niekoľko desaťročí neskôr.
V eseji rozoberá Einstein vzťah medzi elektrinou, magnetizmom a éterom - substanciou, ktorá v predstavách vtedajších vedcov vypĺňala celý priestor a predstavovala médium, v ktorom sa rozširujú elektromagnetické vlny.
Éterovú hypotézu vyvrátila ešte v 80. rokoch 19. storočia dvojica amerických bádateľov Albert Michelson a Edward Morley. V roku 1895 však Einstein o tejto skutočnosti zrejme nevedel a jeho strýko mohol synovcove závery posúdiť a opraviť iba ťažko - bol totiž len jednoduchým obchodníkom s obilím.
Práca mala poslúžiť skôr ako cvičenie na prijímacie skúšky na slávnu Polytechniku v Zürichu a možno aj ako presviedčací manéver, určený pre najbližšiu rodinu.
Einsteinovi rodičia totiž mladému Albertovi vytýkali, že je primálo ctižiadostivý, lenivý a nechce sa mu učiť. Svoje výčitky pravidelne okorenili konštatovaním, že z ich syna aj tak nevyrastie nikdy nič poriadne a v dospelosti nebude schopný zarobiť si ani na chlieb.
