BUDAPEŠŤ. Maďarská vláda v utorok kritizovala novelu slovenského jazykového zákona, ktorý je podľa nej vo viacerých ohľadoch "krokom vzad".
Ako sa uvádza v stanovisku vládneho úradu pre národnú politiku, Maďarsko malo v súvislosti so slovenskou novelou veľké očakávania, no výslednou podobou zákona je sklamané. Hoci novela slovenského jazykového zákona má aj pozitívne aspekty, prispieva "k zachovaniu neistoty" v otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny a prispieva k "atmosfére strachu".
Hlavným problémom pre maďarský úrad pre národnú politiku je to, že zákon slovenskému štátu viaceré opatrenia prospievajúce menšinám iba umožňuje, no neukladá.
Maďarsko je podľa úradu "hlboko sklamané" aj tým, že zákon neukladá miestnym úradom v obciach s vysokým podielom menšinového obyvateľstva zamestnať pracovníka hovoriaceho jazykom menšiny.
Maďarsko je pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv na Slovensku.
Novela slovenského jazykového zákona, ktorú predkladal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel a parlament ho schválil koncom mája, vyžaduje na priznanie dvojjazyčného statusu prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu. Doteraz bola táto hranica 20-percentná.
Na odňatie dvojjazyčnosti bude po novom potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent, čo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presadili poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia.
Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné.
