Mníchov 3. júla (TASR) - Rozhodnutie rakúskej vlády kúpiť 24 vojenských stíhačiek typu Eurofighter Typhoon sprevádzali až do poslednej chvíle ostré debaty dvoch členov vládneho kabinetu -zhodou okolností aj členov vládnucej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) - ministra obrany Herberta Scheibnera, ministra financií Karla-Heinza Grasseraa a predstaviteľov rakúskej armády, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Rezort obrany sa netajil názorom, že Rakúsko síce bojové lietadlá potrebuje, nemusia však byť najnovšieho typu a najdrahšie. Ministerstvo sa vyslovilo za nákup stíhačiek typu F-16.
Minister financií argumentoval hlavným cieľom rakúskej vnútornej politiky - vyrovnaným štátnym rozpočtom, pričom by uprednostnil švédske stroje Gripen. Lietadlá Eurofighter Typhoon napokon presadili domáci experti na leteckú vojenskú techniku.
Rakúski sociálni demokrati, ktorí ešte počas vládnutia tzv. veľkej koalície s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) do roku 1999, boli dôslednými zástancami nákupu nových stíhačiek, žiadajú dnes daňovú reformu a rozvoj školstva.
Zmena daňových predpisov by mala pomôcť radovým občanom a vzdelávanie je podľa názoru SPÖ predsa len dôležitejšie ako nákup modernej vojenskej techniky. Zelení označujú nákup vojenských lietadiel už aj vzhľadom na blízkosť členských krajín NATO za totálny nezmysel.
Za celým sporom však badať náznaky hlbšieho politického nedorozumenia, konštatuje nemecký denník. V dôsledku integrácie Rakúska do Európskej únie a rozšírenia NATO smerom na východ uvažuje súčasná čierno-modrá koalícia ÖVP/FPÖ o tom, že Rakúsko by sa mohlo vzdať svojej neutrality, zakotvenej v štátne zmluve z roka 1955.
Ľavicová Sociálnodemokratická strana (SPÖ) a Zelení považujú naproti tomu neutralitu za rozhodujúci pilier štátneho vedomia občanov Rakúska. Oba opozičné politické subjekty vychádzajú z toho, že nákup stíhačiek je len dôkazom dobrej vôle s ohľadom na prípadnú integráciu alpskej republiky do vojenských štruktúr či už EÚ alebo NATO.
Schüsselov kabinet však považuje nákup stíhačiek za nevyhnutný, a to aj z pohľadu budúceho začlenenia Rakúska do európskych, prípadne transatlantických bezpečnostných štruktúr, uzatvára SZ.
