Keď ruský prezident Dmitrij Medvedev v piatok túto novinu ohlasoval, vyzeral pyšne. Bodaj by nie. Moskva sa mení z outsidera na jedného z hlavných hráčov na africkom poli. Z kritika západnej politiky voči Líbyi na partnera USA.
Pokiaľ Kaddáfí pochopí, že už ho nepodrží ani Kremeľ, môže byť viacej naklonený „mierumilovnému“ odchodu do dôchodku.
Navyše, celá vec má dôležitý vnútropolitický aspekt – zatiaľ čo ešte nedávno premiér Vladimir Putin porovnal rezolúciu číslo 173 Bezpečnostnej rady o bezletovej zóne nad Líbyou s križiackym ťažením, prezident Medvedev sa teraz stavia do pozície Obamovho partnera. Keďže o necelý rok budú v Rusku prezidentské voľby, môže si volič už teraz vybrať, aká zahraničná politická doktrína je mu bližšia. Zvláštne.
Rusom stačilo dať zodpovednú úlohu: „Vysvetlite pánovi Kaddáfímu, že to nemá cenu, a ponúknite mu miesto, kde v bezpečí dožije svoje dni.“ A Rusko by sa tak vzdalo funkcie ochrancu svetových diktátorov.
Pravda, Líbya bola spoľahlivým odberateľom ruských zbraní a pád plukovníka a nastolenie mieru asi ruským zbrojovkám veľkú radosť neurobí. Potom sa však ukáže, kto je v krajine najsilnejší – či militantné loby podporované tajnými službami premiéra Putina, alebo industriálna vedecká loby napojená na prezidenta Medvedeva. © SME
