Agentúrny text sme o 20:28 nahradili autorským článkom SME.
Posledná jadrová elektráreň skončí v roku 2022, nahradí ju energia z vetra, vody a slnka.
BERLÍN, BRATISLAVA. Po roku 2022 nebude v krajine fungovať žiadna jadrová elektráreň a elektrickú energiu budú Nemci vyrábať hlavne z veterných elektrární na pobreží Severného a Baltského mora. Taká je vízia Nemecka, pod ktorú sa v nedeľu podpísala vláda kancelárky Angely Merkelovej.
„Je to míľnik v dejinách energetiky, keď sa vedúca priemyselná krajina rozhodla vystúpiť z tejto technológie. Bude to signál pre celý svet,“ hovorí pre SME Radko Pavlovec, rakúsky expert na jadrovú energetiku.
Jeden reaktor v rezerve
Podľa rozhodnutia nemeckej vlády bude do roku 2022 odpojených všetkých 17 jadrových elektrární v krajine, ktoré minulý rok vyrobili takmer 23 percent celkovej energie. Sedem zastaraných reaktorov už vláda odpojila v marci po zemetrasení a cunami v Japonsku, ktoré poškodilo jadrovú elektráreň Fukušima. Do roku 2021 odpoja Nemci ďalších šesť.
Tri najmodernejšie ostanú v prevádzke do roku 2022 pre prípad, že by v krajine hrozili výpadky elektriny. Jeden reaktor ostane ako rezerva v pohotovostnom režime. Vláda plánuje znížiť spotrebu energie v krajine o desať percent. Kancelárka Merkelová tak chce z Nemecka urobiť vzor pre Európu v prechode na obnoviteľnú energiu, čo podľa nej ponúka šancu pre export, technológie a pracovné miesta.
Nemecko bude prvou veľkou ekonomikou sveta, ktorá sa rozhodla vzdať sa energie z jadra. Minulý rok na jeseň pritom napriek protestom obyvateľov predĺžila životnosť jadrových elektrární o 12 rokov. Po katastrofe vo Fukušime a protestoch Nemcov obrátila a vlastné rozhodnutie radikálne zmenila.
Podľa Radka Pavloveca bude mať rozhodnutie Nemecka vplyv na osud jadrovej energetiky v celej Európe. „V mnohých krajinách sa bude prehodnocovať, tak ako Švajčiari, ktorí nedávno urobili rovnaký krok,“ hovorí.
Od renesancie jadra sme sa rýchlo presunuli k hrozbe jeho zániku, píše Peter Schutz.
Vyššie ceny
Podľa odborníkov koniec jadra v Nemecku zvýši ceny elektriny, nebude to však drastické. Podľa prepočtov Spolkového úradu pre životné prostredie by mohla cena za kilowatthodinu stúpnuť o 0,6 až 0,8 centa.
Každé zvýšenie sa prejaví aj na cenách v ostatných krajinách. Už marcové odpojenie najstarších jadrových elektrární zvýšilo cenu elektriny o 18 percent.
Rozhodnutie vlády kritizovali niektorí predstavitelia priemyslu, ktorí ho považujú za politické. „Odklon od finančne únosného zásobovania energiou je jasné riziko,“ povedal pre server Bild.de šéf automobilky Daimler Dieter Zetsche. Firmy naznačujú, že i malé zvýšenie cien energií bude mať vplyv na ich chod a môže ohroziť i pracovné miesta. Spokojné nie sú ani ekologické organizácie. Pre nich je rok 2022 príliš neskoro.
Výhrady má aj nemecká opozícia, vládu nakoniec podporí. Práve vláda sociálnych demokratov a Zelených ako prvá prijala zákon o vystúpení z jadra v roku 2022.
Jadrovú energiu nahradí hlavne veterná
1. Koľko elektrickej energie vyrábajú jadrové elekrárne?
V Nemecku funguje 17 jadrových elektrární, ďalších 19 už odstavili. Minulý rok vyrobili 140,6 miliardy kilowatthodín, čo predstavuje 22,6 percenta všetkej energie vyrobenej v Nemecku.
2. Koľko bude stáť vystúpenie z jadra?
Nemecký inštitút pre výskum hospodárstva odhaduje investície na trojmiestne miliardové číslo. Len pre urýchlenú prestavbu energetického systému odhaduje investície vo výške dvesto miliárd eur v najbližších desiatich rokoch. Drahé bude odstránenie jadrového odpadu.
3. Čo nahradí jadrovú energiu?
Ekologická energia, ktorá má stúpnuť zo 17 na 35 percent, základ bude tvoriť elektrická energia z veterných elektrární, ale aj z vodných a solárnych.
4. Koľko bude stáť elektrina potom?
Spolkový úrad pre životné prostredie odhaduje nárast cien o 0,6 až 0,8 centa za kilowatthodinu.
5. Aký to môže mať dosah na Európu?
Môže to ovplyvniť rozhodovanie ďalších krajín zriecť sa jadrovej energie, nedávno to urobili Švajčiari, stavbu jadrových elektrární pozastavili Taliani.
Francúzsko rozhodnutie označuje za čisto politické, ktoré povedie k vyšším cenám. Švédi sa hnevajú, ich koncern Vattenfall má v Nemecku dve jadrové elektrárne. Slovensko sa jadra zriecť nechce.
6. Stúpne cena elektriny u nás?
Trhy s energiou sú v Európe prepojené a rozhodnutie Nemecka ich ovplyvní. Zvýšenie cien u nich sa premietne aj do vyšších cien u nás.
7. Kto rozhodnutie kritizuje?
Hlavne nemecký priemysel, ktorý spotrebuje 50 percent energie. Hovorí o nepremyslenom politickom rozhodnutí. Už ľahké zdraženie energie môže ovplyvniť výrobu a spustiť prepúšťanie ľudí vo firmách.
Autor: Miriam Zsileová
