Judaizmus sa odvoláva na pramatky rovnako často ako na praotcov a Starý zákon má niekoľko výrazných ženských hrdiniek, no postavenie žien, hlavne v ultraortodoxnom segmente judaizmu, nie je žiadna veľká sláva.
Príklad z posledných dní. Najväčšia izraelská banka nasadila do svojej bilbordovej kampane herca a herečku známych z mimoriadne sledovaného satirického programu. V ortodoxnom meste Bnei Brak a na niektorých miestach v Jeruzaleme herečku nahradil kreslený trpaslík.
Dôvod? Ultraortodoxní veriaci sa nemôžu na verejnosti pozerať na cudziu ženu. To, že ju nahradil trpaslík, má dosť jasnú výpovednú hodnotu. Nielen o ich pravidlách, ale aj o tom, akú moc majú v štáte a na trhu.
Príbeh jednej ženy
Uznávaná izraelská spisovateľka Judith Rotem je ženou, ktorá sa vzoprela ultraortodoxnému prostrediu. V Bnei Braku je vyvrheľom, mnohí jej známi sa k nej nepriznávajú. Ako veľmi mladú ju vydali za študenta náboženskej školy ješivy. Porodila mu sedem detí, jedno po druhom.
Kým ona sa trmácala po autobusoch s veľkým bruchom, nákupnými taškami a niekoľkými deťmi, on študoval tóru. Domov nenosil žiadne peniaze, pracovať musela ona.
Keď sa opýtala, prečo to tak je, dostala odpoveď, že sa vydala za budúceho učenca a má byť na to pyšná. Je jasné, že manželstvo bolo dohodnuté.
Judith sa po dvadsiatich rokoch manželstva zbalila a odišla. Sama vychovala všetky deti, živila sa ako editorka kníh o bývalých väzňoch koncentrákov, neskôr začala písať svoje vlastné romány.
O svojom živote, o hľadaní toho, čo nazýva svoj stratený hlas a aj o čudesných praktikách v ortodoxných rodinách.
Čo môže a čo nesmie
Znalci judaizmu tvrdia, že v biblických časoch sa žena považovala za majetok muža a mala skôr podradné postavenie. Nesmela mať vlastný majetok okrem dedičstva po otcovi, ale to jej mohlo pripadnúť len vtedy, keď nemala bratov. Neznamená to však, že žena sa považovala za lepšiu alebo horšiu ako muž. V Desatoro tiež jasne stojí: Cti otca svojho a matku svoju.
V Starom zákone tiež stojí, že muž sa so ženou môže rozviesť prakticky bez udania dôvodu, ale žena sa môže rozviesť, len ak jej to povolí muž.
V ortodoxných komunitách sa tento zvyk pestuje dodnes a mnohé ženy stavia do mimoriadne zložitej spoločenskej aj ekonomickej situácie. Bez mužovho súhlasu, ktorý sa nazýva get, sa žena nemôže dať rozviesť. Muža môže žalovať na rabínskom súde, ale je to zdĺhavý proces a ak aj súd rozhodne, že muž musí povolenie dať, páky na to, ako ho donútiť, sú neúčinné a súdy ich ani príliš nevyužívajú.
Rozvod? Malá šanca
V Izraeli žijú tisícky žien, ktoré nie sú ani vydaté, ani rozvedené, čo komplikuje ich situáciu, keď si napríklad chcú vybaviť hypotéku, požiadať o sociálne dávky či dotácie na školné pre deti a podobne. To, že nemajú šancu sa znovu vydať a začať nový život, je jasné.
Ak majú vzťah, ide o cudzoložstvo a deti z tohto vzťahu sú označené za nemanželské. V ortodoxnej spoločnosti je to veľká stigma, ktorá im ruinuje možnosť na dobré manželstvo. Aj preto sa veľa ortodoxných žien radšej vzdá myšlienky na rozvod.
Judith Rotem, ktorá o postavení ortodoxných žien prednáša po celom svete, tvrdí, že tlak na ženu, ktorá sa chce rozviesť, je enormný. Na zotrvanie v manželstve ju vyzýva rodina, rabíni, susedia. Rozvod sa v tradičnej spoločnosti považuje za zlyhanie. Aj vtedy, ak mu predchádza fyzické a psychické týranie či nevera.
Sú však aj komunity, ktoré ostrakizujú muža a sú známe rozhodnutia rabínskych súdov o tom, že muž, čo nechce dať žene get, ju musí finančne podporovať, aj keď nemajú spoločnú domácnosť.
Ortodoxní verzus liberálni
Ženy v ortodoxnom judaizme musia dodržiavať veľa pravidiel od vedenia kóšer domácnosti cez rituálnu čistotu až po skromné vystupovanie na verejnosti. V Izraeli ľudia vedia identifikovať mieru ortodoxie podľa dĺžky sukne, farby oblečenia, pokrývky hlavy a dokonca aj značky topánok.
V Jeruzaleme sú autobusové linky, kde muži sedia vpredu a ženy vzadu, ortodoxné deti nepoznajú spoločné vyučovanie. To všetko pre to, aby sa zabránilo kontaktom medzi mužským a ženským pohlavím, aby sa eliminovalo pokušenie.
Niektorí sociológovia odvádzajú tento koncept z príbehu o Adamovi a Eve, v ktorom Eva vystupuje ako tá, čo návadza na neposlušnosť voči Stvoriteľovi.
Judaizmus však vyprodukoval aj oveľa liberálnejšie postoje. Pribúda kongregácií, ktoré vedú rabínky, sú ženy, čo sa modlia s kippou na hlave ako muži, v amerických synagógach sedávajú ženy vedľa mužov a nikoho nepoburuje, ak prídu v sukni po kolená.
V Izraeli ale platí monopol ortodoxných rabínov, a tak sa tam rabínky či ženy, čo sa chodia modliť k Múru nárekov do sekcie vyhradenej pre mužov, považujú za odpadlíčky.
Ako to pôjde ďalej?
Optimisti veria, že aj toto sa postupne zmení. Ekonomické problémy nútia ortodoxné ženy zapájať sa do pracovného procesu a v Izraeli už niekoľko nadnárodných firiem zriadilo pracoviská pre tieto ženy. Ak sa dostanú zo svojho geta, je celkom pravdepodobné, že sa začnú pýtať, čo dostávajú za to, že sú živiteľkami rodín.
Pesimisti hovoria, že sa nezmení nič. Bude to presne tak, ako keď sa pramatka Sára nahlas zasmiala Božiemu sľubu, že napriek vysokému veku porodí syna. Božieho posla to prekvapilo a začudovane sa opýtal Abraháma, Sárinho muža, prečo sa jeho žena smeje.
Nespýtal sa priamo jej, ale pána domu. Lebo tak sa pozeralo na ženu. Na malovernú osobu, čo pochybuje, riadi sa emóciami a neverí v zázrak. Sára sa zľakla a poprela, že sa smiala. Syna však porodila. Dostal meno Izák - Smiech.
