SREBRENICA, BRATISLAVA. Tri júlové dni v roku 1995 stačili jednotkám srbského generála v Bosne Ratka Mladiča, aby zavraždili osemtisíc moslimských mužov a chlapcov.
Muža, ktorý je zodpovedný za najväčší masaker v Európe od druhej svetovej vojny, videla Kada Chotičová na mieste osobne.
„Stál pred televíznymi kamerami a rozdával deťom čokoládky. Potom kamery zhasli a on sa otočil ku skupine Srbov: Bratia Srbi a teraz využite možnosť, aká sa vám možno už nikdy nenaskytne,“ povedala Chotičová SME, keď si Srebrenica pripomínala desiate výročie udalosti, ktorú Medzinárodný tribunál pre spravodlivosť jednoznačne vyhodnotil ako genocídu.
Srbom trvalo až 16 rokov, kým Mladiča chytili. Jeho vojaci zabili Chotičovej muža, brata aj jediného syna.
Napriek tomu, že OSN vyhlásila Srebrenicu plnú utečencov za bezpečnú zónu a do oblasti vyslala mierové jednotky, Mladič mal úplne voľné ruky. Holandskí vojaci nemali od OSN mandát použiť zbrane. Niektorí, ako Hasan Nuhanovič tvrdia, že nezostali len pri pozeraní sa.
Hasan bol jedným z mála mužov, čo vtedy prežil. Vďaka tomu, že robil prekladateľa holandského kontingentu. Veľmi dobre vedel, čo sa deje, a tak sa snažil presvedčiť Holanďanov, aby zasiahli.
„Kontingent však iba poslal správu: Nevystrelili sme ani guľku,“ spomína Nuhanovič, ktorý vtedy tiež prišiel o matku Nasihu, otca Ibra a brata Muhameda. Holanďania podľa neho pomohli Srbom oddeľovať mužov od žien. Po separácii sa začalo masívne vraždenie.
Dodnes sa každý druhý júlový týždeň na výročie masakry schádzajú v Srebrenici príbuzní, aby pochovali obete genocídy.
Každý rok sa forenzným expertom podarí identifikovať stovky tiel a nájsť nové masové hroby. Vlani sa počas moslimského obradu tak pochovalo 775 ľudí. Dvetisíc obetí stále čaká na identifikáciu.
