Agentúrne spravodajstvo sme o 19:25 nahradili autorským článkom denníka SME.
Najhľadanejší muž v Európe sa skrýval v dome svojho bratanca. Dolapenie generála, zodpovedného za genocídu Bosniakov, posunie Srbsko bližšie k Európskej únii.
LAZAREVO, BRATISLAVA. Ani nie mesiac potom, čo Američania našli a zabili najhľadanejšieho muža na svete Usámu bin Ládina, sa pochlapili aj Srbi.
Po 16 rokoch na úteku zadržali posledného významného strojcu krutostí vo vojne v Bosne – generála Ratka Mladiča. Srbský prezident Boris Tadič hovorí, že sa tým uzatvára kapitola krvavých konfliktov v 90. rokoch.
Bez brady MLADIČ (68)
1943: narodil sa v Bosne. 1965: vstupuje do juhoslovanskej armády. 1992: stáva sa hlavným generálom vojsk bosnianskych Srbov. 1992 - 1995: vojská obliehajú a bombardujú Sarajevo. 1995: dohliadal na masakru v Srebrenici. Haag ho obvinil zo zločinov. 2011: Srbi ho zatkli.
Mladič bol počas vojny v Bosne najvyšším veliteľom bosnianskosrbskej armády, a medzinárodný súd v Haagu ho obviňuje zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov aj genocídy.
Zatkli ho vo štvrtok skoro ráno v dome v dedine Lazarevo vo Vojvodine. Dom patrí jeho bratancovi Branislavovi Mladičovi.
Test DNA potvrdil, že zadržaný muž je skutočne Ratko Mladič. Ešte vo štvrtok sa postavil pred Špeciálny súd v Belehrade. Predpokladá sa, že do desiatich dní ho vydajú do Haagu, kde ho budú súdiť.
Výsluch na súde dnes podľa Mladičovho právnika prerušili pre jeho zlý zdravotný stav. Pokračovať bude zajtra.
Keď pred troma rokmi chytili prezidenta bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, bol zamaskovaný bielou bradou a sivými vlasmi a vydával sa za ľudového liečiteľa.
Mladič podľa srbských médií bradu nemal. Veľmi však zostarol (v marci mal 68 rokov) a nie je ľahké ho spoznať. Podľa denníka Blic je ťažko chorý a nemôže hýbať jednou rukou.
Milorad Komadič Keď polícia prišla k domu, nebránil sa a spolupracoval, hoci bol ozbrojený. Mal podľa ministra zodpovedného za hľadanie vojnových zločincov, ktorého cituje Reuters, dve nabité zbrane.
Na úteku používal meno Milorad Komadič. Meno si zvolil veľmi dôvtipne, aby sa nemohol pomýliť - bez prvých štyroch písmen znie ako Radko Madič.
Chytenie Ratka Mladiča bolo kľúčovou podmienkou, ktorú museli Srbi splniť, aby mohli pomýšľať na členstvo v Európskej únii, kam chcú ísť všetky krajiny na Balkáne.
Dlho sa pochybovalo, či sa skutočne snažia chytiť Mladiča, ktorý je v Srbsku populárny. Očakáva sa, že do konca roka by teraz mohli dostať štatút kandidujúcej krajiny na vstup do Európskej únie. „Dnes sme uzavreli jednu kapitolu našej histórie a priblíži nás to uzmiereniu v regióne,“ povedal prezident Boris Tadič.
Súhlasí s ním aj analytička Sonja Biserko. „Je to mimoriadne významná udalosť pre celý región,“ povedala šéfka Helsinského výboru pre ľudské práva v Belehrade.
Polícia dostala tip Srbským úradom, ktoré sa najmä posledné tri roky snažili ukázať, že robia všetko, aby chytili Mladiča, nakoniec pomohol tip. Nie je jasné, či dotyčný dostane aj odmenu 10 miliónov eur, ktorú ponúkali za informácie o ňom.
Zo 161 obvinených, ktorí sa mali dopustiť zločinov počas balkánskych vojen v 90. rokoch, tak v Haagu chýba už iba bývalý prezident Srbov v Chorvátsku Goran Hadžič. Nemal by však ohroziť európske snahy Srbov.
Srbská televízia RTS TV ukázala zábery, ako Mladič prichádza na súd v Belehrade.
FOTO - ČTK/AP
Dom, v ktorom sa skrýval Mladič.
Srbská B92 zverejnila fotografiu domu v Lazareve, v ktorom Mladič žil. Podľa nej nebol Mladič v prestrojení, nemal bradu, bol zostarnutý a pri zadržiavaní spolupracoval.
Srbi majú bližšie do EÚ
Bez Ratka Mladiča má Srbsko veľkú šancu stať sa kandidátom na vstup do únie.
BELEHRAD, BRUSEL. Krátko predtým, ako Srbsko potvrdilo, že má Ratka Mladiča, denník Blic s odvolaním sa na diplomatické zdroje z Bruselu napísal, že Európska komisia chce v októbri Srbsku priznať štatút kandidujúcej krajiny.
Podmienkou bolo, že Belehrad do septembra urobí ďalšie reformy pre boj s korupciou a bude viac spolupracovať s haagskym tribunálom.
Po zatknutí jedného z najhľadanejších vojnových zločincov o tom mohli predstavitelia únie hovoriť otvorene. „Spravodlivosti bolo urobené zadosť, veľká prekážka na ceste Srbska do Európskej únie bola odstránená,“ povedal agentúram eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle.
Za jasný krok sa vyjadril aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. „Chceme, aby Európska únia zareagovala na toto historické rozhodnutie tým, že jasne povie, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii,“ povedal novinárom Sarkozy vo štvrtok počas summitu G8.
Načasovanie bolo perfektné. Po 16 rokoch od genocídy v Srebrenici zatkli Mladiča práve v deň, keď do Belehradu prišla európska šéfka diplomacie Catherine Ashtonová. „Je to dôležitý krok pre Srbsko,“ povedala. Teraz je na rade únia.
Miriam Zsilleová
Mladiča kryla armáda
Strojca vojnových zločinov v Bosne si ešte v roku 2000 užíval život v Belehrade.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Bosnianske hlavné mesto Sarajevo obliehali bosnianski Srbi 43 mesiacov. Bombardovanie delostrelectva aj útoky ostreľovačov zabili za ten čas 12tisíc ľudí, najmä civilistov.
Na jednom zázname, ktorý pred šiestimi rokmi získalo rádio Slobodná Európa, hovorí hlas, ktorý údajne patrí Ratkovi Mladičovi. „Je ich ako mravcov. Nech si snajper robí svoju robotu.“ „Áno, bude pracovať celé popoludnie,“ odpovedá druhý hlas.
Práve krvavé obliehanie Sarajeva je jedným z hlavných obvinení voči Ratkovi Mladičovi. Ako hlavný šéf bosnianskosrbskej armády bol ten najvyšší, čo dával rozkazy.
Rodák z Bosny slúžil celý život v juhoslovanskej armáde. Talentovaný dôstojník postupne stúpal v hierarchii. V roku 1991 najskôr viedol boje s Chorvátmi, aby si ho o rok neskôr stiahol Radovan Karadžič do Bosny ako hlavného veliteľa novovytvorenej armády bosnianskych Srbov.
S Mladičom sa počas vojny v Bosne stretol aj bývalý britský minister zahraničia Lord Owen. „Poznám ho veľmi dobre. Je rasista a krutý,“ povedal po jeho zadržaní pre BBC.
Po vojne bol Mladič oficiálne na úteku 16 rokov. No ešte v roku 2000 sa ukazoval v drahých belehradských reštauráciách či vo VIP lóži na futbalových zápasoch. V roku 2009 uverejnili video, ako tancuje na oslave, či voľne sa prechádza po lese. Srbské úrady tvrdili, že ide o snímky z roku 2001.
Na rozdiel od Karadžiča jeho obľuba medzi Srbmi (50 percent v nedávnom prieskume povedalo, že by ho nemali vydať) a kontakty v armáde mu pomáhali unikať. „Určite nie je sám a pomáha mu niekto z prostredia vyšetrovania,“ povedal vlani hlavný prokurátor tribunálu v Haagu Serge Brammertz.
Tomáš Vasilko
Viac o chytení Ratka Mladiča
na srbskom webe b92.net (automatický preklad do slovenčiny) chorvátskom spravodajskom webe jutarnji.hr (preklad do slovenčiny) britský server Guardian (slovenský preklad)
Mladiča stíhajú pre genocídu
Ratka Mladiča Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval okrem iného z genocídy alebo spoluúčasti na nej, perzekúcie na základe politických, rasových a náboženských dôvodov (zločin proti ľudskosti) či vyhladzovania a vrážd bosnianskych Moslimov, Chorvátov a ostatných nesrbských obyvateľov počas vojenských útokov (vojnový zločin).
Obžalovaný je tiež z vojnového zločinu brania rukojemníka, čo sa vzťahuje na zajatie viac ako dvoch stoviek príslušníkov mierových síl OSN a vojenských pozorovateľov.
Genocídy alebo spoluúčasti na nej sa mal Mladič podľa obžaloby dopustiť zámernou likvidáciou časti bosniansko-moslimských národnostných či náboženských skupín v niektorých oblastiach Bosny a Hercegoviny, napríklad v Banja Luke, Prijedor, Ključí či Srebrenici.
sme.sk
Mladič je jedným zo symbolov krvavého rozpadu Juhoslávie
Niekdajší vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič (69) sa považuje za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek, ktoré v 90. rokoch sprevádzali rozpad Juhoslávie.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu Mladiča viní z toho, že na nesrbskom obyvateľstve Bosny a Hercegoviny spáchal viacero vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vrátane toho najvážnejšie, teda genocídy.
Napriek tomu časť Srbov nevidí v Mladičovi zločinca a "bosnianskeho mäsiara", ale vlastenca a národného hrdinu.
Šestnásť rokov na úteku Už v júli 1995 v Haagu proti Mladičovi súd oficiálne vzniesol obvinenia. Od jesene 2001, keď bol do Haagu vydaný srbský exprezident Slobodan Miloševič, sa Mladič skrýval.
V roku 2001 ho podľa telefonického rozhovoru lokalizovali v oblasti Valjevo neďaleko hraníc s Bosnou. Od roku 2002 už jeho stopu nikto nezachytil. Tento rok v apríli Mladičova manželka Bosiljka na súde v Belehrade naznačovala, že jej muž je zrejme mŕtvy. Počas skrývania sa pred políciou podľa nej prežil tri infarkty a nemohol už bez lekárskej pomoci zostať nažive.
S Mladičovým pôsobením na čele bosnianskosrbskej armády je spojený najväčší masaker civilistov od konca druhej svetovej vojny, ktorý sa stal v polovici júla 1995 v takzvanej bezpečnej zóne OSN v Srebrenici.
Mladičove jednotky oblasť chránenú nedostatočne vyzbrojenými vojakmi OSN dobyli a prítomných mužov - pod zámienkou, že hľadajú vojnových zločincov - odviezli na niekoľko miest, kde ich v nasledujúcich dňoch popravili. Počet moslimských obetí sa odhaduje na 8000.
Otca mu zabili ustašovci Mladić sa narodil 12. marca 1942 v Božinovići na juhovýchode Bosny. Na konci druhej svetovej vojny zabili jeho otca príslušníci jednotiek chorvátskych fašistov (ustašovcov). Možno práve tento zážitok prispel k tomu, že Mladič neskôr prejavoval voči Nesrbom fanatickú nenávisť, ktorá viedla až k špekuláciám o jeho duševnom zdraví.
Po absolvovaní strednej vojenskej školy a belehradskej vojenskej akadémie nastúpil Mladič v polovici 60. rokov ako čatár pri tankovej jednotke dislokovanej v Macedónsku. Ako dôstojník pôsobil dlhší čas aj v juhosrbskom Kosove.
Na začiatku deväťdesiatych rokov v sebe niekdajšej horlivý stúpenec Titovej komunistickej Juhoslávie objavil pravoverného Srba a zapáleného propagátora myšlienky zjednotenia všetkých Srbov v jednom štáte.
Názorový obrat mu spolu s povesťou schopného veliteľa pomohol k rýchlej vojenskej kariére.
V roku 1990 Mladiča prevelili z Kosova do chorvátskeho Kninu, kde sa v hodnosti plukovníka stal veliteľom armádneho zboru Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA).
V bojoch s chorvátskymi oddielmi sa osvedčil ako inteligentný, ale bezškrupulózny veliteľ. V máji 1992 prišlo povýšenie na generála a vymenovanie za veliteľa JNA na území Bosny a Hercegoviny. Vzápätí však boli federálnej jednotky z Bosny oficiálne stiahnuté a Mladič sa ujal velenia ozbrojených síl bosnianskych Srbov.
Vrchným veliteľom novovzniknutej bosnianskosrbskej armády sa Mladič stal v máji 1993. Pre bosnianskych Srbov bol vzorom vlastenca, jeho vojaci ho zbožňovali. Počas vojny získal renomé človeka, ktorý sa v mene idey
Veľkého Srbska nezastaví pred ničím, nevynímajúc etnické čistky, ostreľovanie civilných obydlí, znásilňovanie či zriaďovanie koncentračných táborov.
Ním vedená armáda dokázala obsadiť takmer tri štvrtiny bosnianskeho územia. Svoj cieľ, teda dobytie celej Bosny, však nakoniec nedosiahol. V novembri 1995 vojnu ukončila daytonská mierová dohoda a o rok neskôr Mladiča z čela armády odvolali.
čtk
//
