LONDÝN. Americký prezident sa v stredu postavil proti názoru, že vzostup krajín ako Čína či India predstavuje ohrozenie pre tradičné mocnosti ako Spojené štáty či Európu. V prejave pred členmi oboch komôr britského parlamentu sa americký prezident Barack Obama okrem toho snažil oponovať zaužívanému názoru, že mu Európa nie je až tak blízka ako jeho predchodcom.
"Krajiny ako Čína, India či Brazília rastú rekordným tempom. V konečnom dôsledku však vzostup nových mocností pomôže nám všetkým," vyhlásil americký prezident. "V niektorých častiach sveta sa stalo zvykom pýtať sa, či nárast týchto krajín nebude sprevádzať úpadok amerického a európskeho vplyvu vo svete. Možno, hovoria zástancovia tohto názoru, tieto krajiny predstavujú budúcnosť, zatiaľ čo náš čas sa už končí. Tento názor je nesprávny. Náš čas je práve teraz," hovorí Obama.
Zástancom názoru, že súčasný šéf Bieleho domu nie je príliš veľkým fanúšikom Európy a namiesto toho sa koncentruje skôr na Áziu, Obama odkázal: "Boli to Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a naši demokratickí spojenci, ktorí tvarovali svet, v ktorom môžu rásť nové krajiny a v ktorom sa môže dariť jednotlivcom. A aj keď sú tu aj ďalšie krajiny, ktoré postupne preberajú zodpovednosť za chod sveta, naša aliancia bude naďalej kľúčová," tvrdí americký prezident.
Obama hovoril v britskom parlamente o Severoatlantickej aliancii, ktorá je podľa neho "najúspešnejším spojenectvom v ľudskej histórii", ako aj o povstaniach a revolúciách v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu. "Môže trvať roky, kým tieto revolúcie dosiahnu svoj cieľ, a na ceste k nemu môžu prísť aj ťažké chvíle. Mocní sa väčšinou nevzdávajú bez boja," hovorí Obama. Ľudí snažiacich sa o zmeny v týchto krajinách Obama uistil o podpore Západu. "Nebuďte na pochybách, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo stoja bok po boku za tými, ktorí túžia po slobode," povedal šéf Bieleho domu.
Už po stredajšom rokovaní s britským premiérom Obama vyhlásil, že koniec líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího je už nablízku. Zároveň však odmietol požiadavky niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, aby spojenci svoju kampaň v Líbyi rozšírili. "Sme extrémne úspešní v predchádzaní civilným obetiam. To je dôvod, prečo sme niekedy opatrnejší, ako by si niektorí priali," vyhlásil.
Obama sa po rokovaní s Cameronom vyjadril aj k najnovšiemu vývoju situácie vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi, do ktorej Obama v nedeľu vstúpil svojím štvrtkovým vyhlásením, že nezávislý palestínsky štát je potrebné založiť v hraniciach spred roku 1967. V stredu Obama naopak kritizoval zámer Palestínčanov obrátiť sa na OSN so žiadosťou o uznanie ich nezávislosti aj bez dohody s Izraelom. "Som hlboko presvedčený, že vydať sa cestou OSN, namiesto toho, aby si sadli s Izraelčanmi a dohodli sa s nimi, by bola z pohľadu Palestínčanov chyba," vyhlásil americký prezident. Obama je presvedčený, že Izrael a Palestínčania mierové riešenie nakoniec dosiahnu, "bude to však vyžadovať veľké ústupky z oboch strán".
Podľa informácií niektorých britských médií rokovali Cameron s Obamom aj o vyjednávaniach medzi USA a afganským militantným hnutím Taliban. Spojené štáty vedú medzinárodnú koalíciu bojujúcu v Afganistane proti Talibanu, zároveň však s týmto hnutím na pomerne vysokej úrovni rokujú o mieri. Podľa nemeckých médií majú delegácie tvorené vysokopostavenými predstaviteľmi Spojených štátov a Talibanu majú za sebou už tri kolá rokovaní.
