Mníchov 2. júla (TASR) - Poľské médiá komentovali s veľkým uspokojením najnovšie vyhlásenie niekdajšieho šéfa nemeckej Kresťansko-demokratickej únie (CDU) Wolfganga Schäubleho, že vláda pod vedením Edmunda Stoibera nebude podmieňovať vstup Poľska do EÚ riešením problémov, súvisiacich s vyhnaním Nemcov, obývajúcich pred vojnou a počas nej oblasti na východ od Odry a Nisy, informuje dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Nedávne vyjadrenia Edmunda Stoibera, že Poľsko bude musieť ešte pred svojím vstupom do EÚ zrušiť dekréty, na základe ktorých v roku 1945 poľské úrady vyvlastnili a vyhnali z krajiny obyvateľov nemeckej národnosti, vyvolali vo Varšave znepokojenie. K rozruchu prispelo aj vyjadrenie varšavského historika Wlodzimierza Borodzieja, ktorý tvrdil, že dekréty boli zrušené ešte za čias komunistického režimu, táto skutočnosť však súčasnej poľskej vláde unikla.
Dokumenty, o ktorých Borodziej hovoril, sa týkajú len Nemcov, ktorí zostali v rokoch 1945/46 na poľských výsostných územiach a po vojne boli odsúdení ako zradcovia Poľska. Patrí sem aj dvojjazyčné Horné Sliezsko a Mazúry. Obyvatelia týchto oblastí sa k nemeckému pôvodu prihlásili počas vojny väčšinou zo strachu pred represáliami zo strany nacistov.
Diskriminačné opatrenia, ktoré po vojne postihli ľudí zo spomínaných území, poľská vláda v 50. rokoch skutočne zrušila a niekdajším štátnym príslušníkom Tretej ríše vrátila poľské občianstvo, objasňuje denník a pripomína, že do tejto skupiny patrí napríklad aj rodina nemeckého futbalového reprezentanta Miroslava Kloseho.
Odstránenie diskriminačných dekrétov sa však netýkalo Nemcov, žijúcich na východ od Odry a Nisy.
Novú debatu o povojnovom osude poľských Nemcov, ktorá sa momentálne vedie v SRN, považuje väčšina poľských publicistov za istý druh hrozby. V dôsledku povojnového usporiadania sveta muselo Poľsko ponechať rozsiahle územia na východe Sovietskemu zväzu a celá krajina sa posunula smerom na západ. Na konferenciách v Jalte a Postupime sa víťazné mocnosti napokon dohodli, že ako "odškodné" preberie Poľsko pod správu niektoré východné oblasti Nemecka. Dohodou o spoločnej hranici z roka 1990 nemecká strana definitívne uznala, že tieto územia patria Poľsku.
Pod vplyvom demokratizačných zmien začiatkom 90. rokov sa začala aj v Poľsku debata predovšetkým o morálnej dimenzii vyhnania Nemcov. V roku 1995 vyjadril vtedajší šéf poľskej diplomacie Wladyslaw Bartoszewski pred poslancami spolkového parlamentu poľutovanie nad utrpením Nemcov, ktorí museli po vojne z Poľska odísť, uzatvára SZ.
