Podgorica/Berlín 1. júna (TASR) - Zatiaľ žiaden z mestských výborov čiernohorskej Socialistickej ľudovej strany (SNP) nepodporil návrh, aby Juhoslávia prijala zákon o spolupráci s haagskym tribunálom, ktorý by umožnil vydávanie osôb obvinených zo spáchania vojnových zločinov.
Po tom, čo sa vo štvrtok večer proti vyslovil výbor v hlavnom meste Podgorica, dnes rovnaký postoj zaujali aj stranícke organizácie v Kotore, Tivate a Danilovgrade.
Podľa miestnych médií sa výbory SNP odvolávajú na zväzovú ústavu, ktorá zakazuje vydávanie občanov Juhoslávie do zahraničia. Do nedele sa má k návrhu zákona vyjadriť zvyšných 17 komunálnych orgánov SNP.
Vedenie SNP má konečné stanovisko z návrhu zákona vypracovaného expertmi juhoslovanského ministerstva spravodlivosti predložiť v nedeľu predpoludním na zasadaní v meste Kolašin, na ktoré predseda SNP pozval aj amerického veľvyslanca v Belehrade Williama Montgomeryho. Ambasádor sa má sám presvedčiť o "skutočnej nálade" členov strany k spolupráci s ICTY.
Podľa denníka Vijesti Bulatovič na stretnutí podgorického výboru SNP nevylúčil možnosť odstúpenia ministrov federálnej vlády za SNP a prepuknutie krízy v juhoslovanskej vláde v prípade, že nedôjde k dohode s koaličným partnerom, Demokratickou opozíciou Srbska (DOS).
Lídri DOS si želajú čo najrýchlejšie schválenie zákona, od ktorého závisí účasť USA na darcovskej konferenciu pre JZR plánovanej na 29. júna v Bruseli. Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica, sám ostrý kritik tribunálu, počas prvej návštevy vo Washingtone začiatkom mája prisľúbil, že bude presadzovať čo najrýchlejšie schválenie zákona.
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte vyzvala európske krajiny, aby zvýšením tlaku primäli Belehrad spolupracovať s tribunálom. "Chceme, aby európske krajiny urobili niečo spolu, aby Belehrad viac spolupracoval," povedala del Ponte v rozhovore pre najnovšie číslo nemeckého týždenníka Focus.
Podľa prokurátorky začiatkom marca sa objavili určité náznaky toho, že Belehrad bude s ICTY spolupracovať, odvtedy však nastalo veľa problémov. Ako dodala, Srbi si asi myslia, že po uvoľnení finančnej pomoci USA Kongresom, ku ktorej došlo po zatknutí exprezidenta z 1. apríla, sa tlak na Belehrad znížil.
