Paríž 1. júna (TASR) - Slávneho francúzskeho vládcu Napoleona Bonaparteho údajne otrávili. K tomuto zisteniu dospeli experti po vykonaní analýzy vlasov Napoleona odobratých po jeho smrti 5. mája 1821.
Podľa odborníkov zo štrasburského inštitútu pre súdnu medicínu, Paula Fornesa a Pascala Kintza, obsahovala vzorka vlasov slávneho francúzskeho vojvodcu veľkú koncentráciu arzénu - typického príznaku otravy.
Cisár Napoleon I. Bonaparte, ktorý vládol vo Francúzsku v rokoch 1804-14, zomrel v exile na britskom ostrove Sv. Heleny vo veku 51 rokov. Ako oficiálna príčina smrti francúzskeho vojvodcu sa uvádzala rakovina žalúdka. Avšak Paul Fornes, súdny patológ, ktorý pracoval na určení príčiny Napoleonovej smrti spolu s toxikológom Pascalom Kintzom, dnes uviedol, že túto diagnózu nepreukázala pitva uskutočnená na cisárovom tele deň po jeho smrti.
"Nálezy na žalúdku popísané Francescom Antommarchim (doktorom, ktorý pitvu vykonal) neboli príčinou smrti," uviedol dnes Fornes na konferencii v Paríži.
Kintz ďalej informoval, že analyzoval vzorky Napoleonových vlasov použitím špeciálnej absorpčnej spektrofotometrie, techniky, ktorá sa používa na zistenie dôkazu dopingu u atlétov a užitia drog. Kintz uviedol, že najvyššia prijateľná hranica koncentrácie arzénu vo vlasoch je jeden nanogram na miligram vlasu. V jednej zo vzoriek bola táto koncentrácia 38 nanogramov. Kintz odmietol názory, že takáto úroveň by mohla vychádzať z menej zlovestnej príčiny smrti, akou je napríklad kontaminácia miestnej vody. Pripomenul, že koncentrácia (arzénu) je viac než 35-krát vyššia ako priemerné hodnoty zistené v 90. rokoch v skupine 300 ľudí vo východnom Francúzsku, ktorých testovali tým istým spôsobom, keď bol ich vodný zdroj kontaminovaný arzénom.
Napriek tomu niektorí účastníci konferencie vyjadrili pochybnosti, či sú analyzované vlasy autentické. Uviedol to aj potomok slávneho cisára Baudoin de Witt.
V roku 1995 sa v laboratóriách amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) po prvý raz pokúsili analyzovať Napoleonove vlasy, pričom sa prišlo k záveru, že bol zavraždený. Podľa predsedu Medzinárodnej Napoleonovej spoločnosti Bena Weidera je hlavným podozrivým Napoleonov spoluväzeň, gróf Charles de Montholon, ktorého k vražde viedla žiarlivosť, peniaze a politické motívy. Weider ďalej tvrdí, že Montholon dal Napoleonovi arzén do vína. Väčšina historikov odmieta Weiderovu teóriu, že vysokopostavené osoby vtedajšieho Francúzska a Británie stáli za vraždou Napoleona, pretože tento muž bol hrozbou ich moci.
