Keď sa v nedeľu ráno zobudila Monique Starrová v islandskom hoteli Geirland, nevidela takmer nič. Na vidieku podobne ako ďalší cudzinci pracuje už niekoľko sezón, no až teraz sa ocitla blízko vybuchujúcej sopky.
Drobná dedinka Kirkjubajarklaustur s hotelom totiž leží pri najaktívnejšom vulkáne Grímsvötn a bola jedna z prvých, ktorú zasiahol popol z víkendovej erupcie.
Na kapotách áut sa začal hromadiť prach, vzduch dostal tmavú farbu. „Keď som sa o siedmej ráno zobudila, bola tma ako v noci," hovorí pre magazín Iceland Review.
„Bola dokonca väčšia tma, než počas akejkoľvek noci, akú som tu na Islande zažila. Viditeľnosť bola nulová."
Situácia sa začala zlepšovať až okolo obeda. To však krajina uzavrela najväčšie letisko a popol a prach sa presúval nad hlavné mesto. Dnes by mal doraziť nad Írsko a Škótsko, Británia hovorí o rušení niektorých letov.
Menej problémov
Severoeurópsky Island má s podobnými situáciami skúsenosti. Mladý ostrov v Atlantiku spoluvytvárali sopky a za stáročia sa jeho obyvatelia s vulkánmi naučili žiť.
Krajina ľudí o nebezpečenstve informuje pomocou mobilov, vulkanológovia monitorujú sopky a vydávajú varovania, pre prípad povodní má štát pripravené evakuačné postupy a centrá.
Problémom totiž nie je len popol či nebodaj vytekajúca láva. Mnohé vulkány ležia pod ľadovcami, ktoré erupcie a magma roztopia. Nasledujú povodne a bahno, ktoré strhávajú aj tých niekoľko asfaltových ciest, ktoré na vidieku krajiny majú.
Najničivejšie sopky na svete - pozrite si infografiku.
Ak situácia nie je okamžite nebezpečná, farmári zaženú ovce a typické kone do hospodárskych budov a čakajú, kým sa podmienky nezlepšia. A kým nebudú môcť vyraziť za zásobami, ak im to úrady nezakážu. Napríklad v okolí Grímsvötnu bola v pondelok viditeľnosť iba štyri metre a úrady neodporúčali vyrážať z domu.
Dokonca aj v hlavnom meste Reykjavík si mali obyvatelia zavrieť okná a pripraviť sa, že počas vychádzky mestom bude ich oblečenie zašpinené od sopečného prachu.
Islanďanov však potešili posledné správy. „Erupcia Grímsvötnu sa už zmenšuje," povedal islandský geofyzik Magnús Tumi Gudmundsson.
Dodal však, že erupcia bola najväčšou za posledné roky, silnejšia ako minuloročné problémy s Eyjafjallajökull. Problémy by však môžu byť menšie a sopka má silne vybuchovať už len zopár dní.
Sopky a elfovia
Na sopky a prach sú Islanďania zvyknutí. Časť krajiny bez stromov vyzerá ako povrch Mesiaca aj vtedy, keď práve žiaden vulkán nevybuchuje. Cesty vo vnútrozemí tvoria prašné spevnené pásy vyznačené len farebnými ukazovateľmi.
Týmto vzdialeným oblastiam vládnu nielen vulkány, ale podľa povier aj rôzne rozprávkové bytosti ako elfovia, čarodejníci či duchovia.
Tu sopky bežne chrlia prach a popol, teplo zeme vyhrieva skleníky a termálne pramene a domácich zamestnávajú veľké hlinikárne či výlety za veľrybami.
Krajina, kde vládnu sopky
Island v minulosti zažil aj oveľa horšie výbuchy sopiek.
Zem pláva. Nie však v moriach a oceánoch, pozrieť sa treba o kilometre hlbšie.
Na spodnejších vrstvách planéty leží kôra s tektonickými platňami, ktoré sa pozvoľna pohybujú. A tam, kde sa obrovské dosky rozchádzajú, môže sa na povrch dostať horúca hmota zvnútra Zeme.
Na jednom takomto mieste leží aj Island. Zhruba stredom ostrova prechádza Stredoatlantický chrbát, ktorý rozdeľuje tektonické platne.
Pod severoeurópskou krajinou sa tak rozchádzajú Severoamerická a Eurázijská platňa a výsledkom je výrazná vulkanická činnosť.
Obyvateľom krajiny to dáva množstvo geotermálnej energie takmer zadarmo, zároveň sa však musia naučiť žiť s erupciami.Na Islande je asi 130 vulkánov a desiatky sú stále aktívne. Minuloročný výbuch Eyjafjallajökull či tohtoročný Grímsvötnu nie sú veľmi veľké.
Väčšie erupcie sa v posledných rokoch ostrovu vyhýbajú.V desiatom storočí vybuchli napríklad Katla a Eldgjá a do okolia vtedy vytiekli kilometre lávy.
Keď pred zhruba dvestopäťdesiatimi rokmi vybuchol vulkanický systém Lakagígar, zomrela štvrtina obyvateľov Islandu a polovica dobytka.
S neúrodou mala následne problémy celá Európa a špekuluje sa, či práve táto udalosť nemala nakoniec na svedomí aj francúzsku revolúciu.
Tomáš Prokopčák
