BRUSEL. Ministri zahraničných vecí Európskej únie schválili dnes nový sankčný zoznam pre predstaviteľov sýrskeho vládneho režimu. Jeho súčasťou je okrem mena prezidenta Bašára Asada aj ďalších deväť vysokých predstaviteľov vlády, ktorí sú priamo zodpovední za násilné potláčanie demonštrácií.
Tak ako pri sankciách z 10. mája, desiatka predstaviteľov čelí zmrazeniu všetkých finančných aktív v krajinách EÚ, do ktorých budú mať aj zákaz cestovať. Navyše Brusel pre násilnosti, ktoré má na svedomí sýrska vláda, pozastaví aj ekonomickú a finančnú spoluprácu s Damaskom.
Pred dvoma týždňami sa diskutovalo práve o priamom zaradení Asada na zoznam, no vtedy toto rozhodnutie vetovalo niekoľko krajín s tým, že chceli dať prezidentovi šancu, aby pod hrozbou uvalenia sankcií so svojím konaním prestal. Potláčanie opozičných síl však odvtedy neustalo, a tak sa členské krajiny rozhodli zaradiť na listinu aj najvyššieho predstaviteľa režimu.
Ministri sa súčasne zhodli aj na obmedzujúcich opatreniach pre Irán. Týkajú sa ďalších piatich predstaviteľov islamskej republiky, ktorým zmrazia účty; jednotlivci budú mať okrem toho zákaz cestovania do ktoréhokoľvek členského štátu dvadsaťsedmičky. Postihnutá je aj približne stovka firiem, ktorým sa zabráni prístup k ich účtom a inému majetku v EÚ. EÚ zasiahla spoločnosti, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení jadrovej politiky Iránu.
Šéfovia diplomacií takisto rozšírili sankcionovanie prívržencov líbyjského vládnuceho režimu Muammara Kaddáfího o jedno meno a zakázali jednému leteckému dopravcovi podnikať lety do štátov Európskej únie.
"Chceme vytvoriť neustály tlak na nedemokratické režimy a v tomto kontexte je potrebné vidieť všetky dnešné rozhodnutia," komentovala závery po zasadnutí Rady pre zahraničné vzťahy šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.
Rada sa zhodla aj na tom, že je potrebné posilniť snahu o rozriešenie budúcnosti Palestíny, avšak pozícia EÚ sa ani po prejave amerického prezidenta Baracka Obamu nemení radikálne - dvadsaťsedmička naďalej trvá na negociáciách medzi Izraelom a Palestínou a konečnej dohody na základe princípu "dva štáty na jednom území".
"Sú to momentálne ťažké časy, ale je to aj možnosť. Začať s rokovaniami nikdy nebolo tak akútne, ako je práve teraz," doplnila Ashtonová, s ktorou súhlasili aj niektorí ministri. Tí spomínali väčšiu "flexibilitu a ochotu" z izraelskej strany na dosiahnutie konečného výsledku.
