Európsky úrad boja proti podvodom našiel chyby pri výbere firmy Ikores, ktorá za 3,9 milióna eur rekonštruovala letisko.
Ikores Slovakia V roku 2007 získal Ikores zákazku na rekonštrukciu odletového mostu na bratislavskom letisku za 70 miliónov korún, neskôr vtedajšie vedenie podpísalo s Ikoresom dodatok na rekonštrukcie za ďalších 100 miliónov korún, takmer 120 miliónov korún, teda 3,9 milióna eur, čerpalo letisko zo Schengenského fondu, v tom čase vlastnil firmu Ikores Slovakia Jozef Kopecký, ktorý dal Smeru 200-tisíc korún, na letisku renovoval Ikores aj parkovisko, za čo dostal 38 miliónov korún.
BRATISLAVA. Slovensko bude musieť vrátiť 3,9 milióna eur, ktoré získalo bratislavské letisko zo Schengenského fondu. V roku 2007 rekonštruovala letiskový terminál firma Ikores zhruba za 170 miliónov korún, takmer 120 miliónov išlo z fondu. Výsledkom bolo sprehľadnenie pohybu cestujúcich podľa krajiny ich odletu.
„V tejto veci sme ukončili vyšetrovanie, ktoré odhalilo určité nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní,“ povedal hovorca Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) Pavel Bořkovec.
Úrad odporučil Európskej komisii, aby si dotáciu vymáhala späť, čo bude podľa úradu predmetom samostatného konania. Hovorca Európskej komisie Marcin Grabiec potvrdil, že prípad už riešia.
Priame zadanie sponzorovi Smeru Presné nezrovnalosti, ktoré OLAF zistil, poznajú zatiaľ len štátni úradníci. „Nebudeme prípad bližšie komentovať,“ povedal Bořkovec.
Ministerstvo vnútra, ktoré vtedy financie zo Schengenského fondu riešilo, potvrdilo, že správu OLAF-u dostalo. Rovnaké stanovisko poskytlo ministerstvo dopravy, ktoré je akcionárom letiska. Bližšie majú prípad komentovať v najbližších dňoch.
Nezrovnalosti sa majú dotýkať spôsobu výberu firmy Ikores, podpísaných dodatkov a účelnosti celej rekonštrukcie. Ikores, ktorého majiteľom bol vtedy sponzor Smeru Jozef Kopecký, vybralo letisko bez súťaže. Urobili prieskum trhu, no len na úpravu jedného nástupného mosta za 70 miliónov korún. Neskôr podpísali s Ikoresom dodatok za vyše 100 miliónov korún. Štátnemu letisku vtedy šéfoval František Stolárik.
Prípad bratislavského letiska potvrdil, že verejní činitelia potrebujú na riadny výkon svojej funkcie nové ustanovenie Trestného zákona, píše Marián Leško.
Lacnejšia alternatíva OLAF mal v správe spochybniť aj účelnosť kontraktu. Schengenská komisia totiž ešte v roku 2006 odsúhlasila rekonštrukciu letiska, ktorú pripravili manažéri za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Mala stáť 23 miliónov korún. Stolárik ju po svojom vymenovaní stopol. „Štúdia nešla do detailov,“ obhajoval vtedy svoje rozhodnutie.
Pridelenie zákazky Ikoresu obhajoval zasa tým, že na tender nemali čas. „Chceli sme stihnúť čerpať schengenské peniaze,“ povedal. Na informácie o správe OLAF-u zareagoval minulý týždeň slovami: „O ničom neviem.“
Posledný Dzurindov šéf letiska Milan Kajan tvrdí, že na zastavenie ich lacnejšej rekonštrukcie neexistuje rozumný argument. „Bolo to riešenie, ktoré odsúhlasila Schengenská komisia. Zohľadňovalo, že terminál sa bude za pár rokov búrať,“ vysvetľuje dnes Kajan. Predpoklady sa potvrdili, časť zrekonštruovaných priestorov bola zbúraná spolu so starým odletovým terminálom.
Tender dal vraj preveriť aj vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Nikdy však nepovedal, s akým výsledkom. Dnes tvrdí, že sa vyjadrí, až keď sa oboznámi so správou OLAF-u. Tú sľubuje ministerstvo dopravy zverejniť. Pýtať sa treba podľa Vážneho najmä Stolárika, vtedajšieho šéfa letiska.
Vstup do Schengenu bol úspech. Zistenia OLAF-u ho teraz dávajú do súvislostí, ktorými sa bývalé volebné obdobie hemžilo - arogantným zneužívaním moci a veľkolepým cicaním verejných zdrojov, myslí si Ivan Štulajter.
Kto zaplatí milióny? Záverečnú správu OLAF-u má už aj samotné letisko. „Požiadal som riaditeľa, aby identifikoval ľudí, ktorí boli vtedy zodpovední,“ povedal šéf služobného úradu ministerstva Peter Mach.
„Ihneď sme začali preverovať uvedené skutočnosti,“ povedala hovorkyňa letiska Dana Madunická.
Z čoho Slovensko vráti Bruselu peniaze, zatiaľ nebolo podľa ministerstva dopravy rozhodnuté. Zrejme ich bude musieť vrátiť samotné letisko, bez úveru či pomoci štátu to však nezvládne.
Časť priestorov, ktoré upravovala firma Ikores Slovakia aj za peniaze zo Schengenského fondu, bola zbúraná spolu so starým terminálom bratislavského letiska.
FOTO: Archív SME/Pavol Funtál
