PODGORICA, BRATISLAVA. Väčšina to zatiaľ hodnotí ako úspešný príbeh. Čierna Hora – najmenší a ak nerátame kontroverzné Kosovo aj najmladší štát na Balkáne – sa za päť rokov svojej nezávislosti stal kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii, je uznávaným v zahraničí a pre Jadranské more a hory obľúbeným cieľom turistov.
Čiernohorci v sobotu oslavovali päť rokov od referenda, v ktorom rozhodli, že sa odtrhnú od Srbska. Za bolo vtedy potrebných 55 percent ľudí. Podľa agentúry Defakto je dnes podpora rovnaká.
Štát ťahá turizmus
Krajina profituje najmä zo svojej polohy pri Jadranskom mori a turistov, ktorí sem prichádzajú. Podľa štúdie World Travel and Tourist Council, ktorú citoval denník Independent, sa turizmus podieľa na 14,6 percenta HDP krajiny. Za desať rokov sa toto číslo má zvýšiť na 36 percent, čím sa malý balkánsky štát má stať najrýchlejšie sa rozvíjajúcim turistickým miestom.
Drvivá väčšina Srbov referendum odmietla. Relatívne dobré vzťahy medzi oboma krajinami sa za posledné tri roky zhoršili. Prispelo k tomu uznanie Kosova čiernohorskou vládou aj spory so srbskou pravoslávnou cirkvou.
Tá minulý týždeň zažalovala v spore o majetky Čiernu Horu na Európskom súde pre ľudské práva. Napätie sa ukázalo aj pred oslavami. Na nich sa mali zúčastniť za Srbov aj primátor Belehradu či srbský minister vzdelávania.
Srbi neprišli
Obaja podľa portálu Balkaninsight nakoniec návštevu zrušili pre vyjadrenie bývalého čiernohorského premiéra Mila Djukanoviča, že „Čierna Hora je stále terčom projektu Veľkého Srbska“.
Dobrý imidž Čiernej Hory kazia iba obvinenia, že vládnuci politici sú previazaní s organizovaným zločinom. Krajina tiež dáva občianstvo kontroverzným politikom ako expremiérovi Thajska Taksinovi Šinavatrovi.
