MADRID, BRATISLAVA. Kto by čakal obrázky horiacich áut a bitiek s políciou, aké sú typické v Grécku, bol by prekvapený. Desaťtisíce mladých Španielov už vyše týždňa protestujú proti vysokej nezamestnanosti a tradičným politikom pokojne – stanujú na námestiach a uliciach najväčších miest.
„Protestujem, pretože nemám v Španielsku žiadnu pracovnú budúcnosť, hoci mám vysokoškolský diplom z turizmu,“ hovorí 25ročná Inma Morenová pre Reuters. „To by malo politikov upozorniť, že niečo nie je v poriadku,“ dodala.
Bolo načaseMedzi protestujúcimi boli rodiny s deťmi aj dôchodcovia. Protestovali najmä proti nezamestnanosti, ktorá je najvyššia v celej Európskej únii (21 percent). A najhoršie sú na tom práve mladí – bez práce je 45 percent Španielov do 29 rokov.
Los indignados
V Madride na námestí Puerta del Sol bolo asi 30tisíc protestujúcich. Kempovali tu od 15. mája.
V celom Španielsku ich bolo podľa španielskej agentúry Efe asi 60tisíc.
Protestujú proti vysokej nezamestnanosti mladých, veľkým politickým stranám, aj korupcii v politike.
Pokojné protesty budú pokračovať aj po voľbách
„Chceme však aj zmenu politického systému. Môžeme voliť len dve veľké strany, ktoré sú prakticky rovnaké,“ napísal pre BBC pred nedeľnými regionálnymi voľbami Carlos Gomez. „Som rada, že konečne protestujú, už bolo načase,“ hovorí pre BBC Maria, ktorá bola v Madride navštíviť vnuka.
Hnutie prezývané „los indignados“ (rozhorčení) začalo stanovať na madridskom hlavnom námestí minulú nedeľu. Žiada pracovné miesta, úpravu úsporných opatrení, ktoré krajina musela pod vplyvom dlhovej krízy prijať, aj zmenu politického systému, ktorý praje veľkým stranám. Vystríha tiež demonštrantov pred násilím a alkoholom. „Toto je revolúcia, nie alkoholická párty,“ znel jeden z nápisov.
Rozpačití politiciOdtiaľ sa protesty rozšírili do ďalších miest: Barcelony, Valencie, Sevilly, či Bilbaa. Nezastavilo ich ani moratórium pred voľbami od piatkovej polnoci, počas ktorého boli protesty zakázané. Polícia proti demonštrantom nezasiahla.
Politici sa k hnutiu postavili opatrne. Španielsky premiér José Luis Zapatero ocenil, že protestujú mierumilovne a dodal, že im rozumie.
Naposledy Španieli takto intenzívne protestovali podľa Financial Times v roku 2003 proti zapojeniu do vojny v Iraku. Mnohí analytici v Španielsku sa nedivia, že mladí protestujú, ale že vyšli do ulíc až teraz. Protestujúci sa rozhodli, že budú pokračovať aj po nedeľných voľbách, prinajmenej ďalší týždeň.
Podľa čiastkových výsledkov vyhrali opoziční ľudovciŠpanielska stredopravá opozícia podľa čiastkových výsledkov zvíťazila v komunálnych a regionálnych voľbách.
Po sčítaní 47 percent odovzdaných hlasov získala majú ľudovci osempercentný náskok pred socialistami premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera.
Ľudová strana (PP) doteraz získala 36 percent hlasov, zatiaľ čo vládna Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) 28 percent. Zvyšok hlasov si rozdelili početné menšie strany.
Zapaterovi socialisti sa stali terčom kritiky verejnosti kvôli neschopnosti vyviesť krajinu z ekonomickej krízy. Krátko po uzavretí volebných miestností priznala porážku vysoká predstaviteľka strany Elena Valencianová.
Okolo 35 miliónov voličov rozhodovalo o budúcej podobe samosprávnych orgánov a vlád v 13 z dovedna 17 poloautonómnych regiónov, ako aj o zložení 8116 mestských rád. Voľbám predchádzala bezpríkladná vlna protestov proti vysokej miere nezamestnanosti, dôsledkom hospodárskej krízy a skorumpovanosti španielskej politiky.
Socialisti by mohli prísť aj o svoje tradičné bašty, ako sú región Kastília-La Mancha v centrálnej časti krajiny a mesto Sevilla.
