REYKJAVÍK. Vybuchla najaktívnejšia islandská ľadovcová sopka Grímsvötn, ležiaca na juhovýchodnej časti ostrova. Informovali o tom v sobotu večer tamojší vedci a potvrdila to aj islandská meteorologická služba.
Podľa miestnych médií z vulkánu uniká hustý dym. Aj z niekoľko kilometrovej diaľky bolo vidno obrovský biely mrak.
Grímsvötn je vodou zaplavená sopečná kaldera nachádzajúca sa pod severozápadnou stranou ľadovca Vatnajökull. Naposledy bola aktívna v roku 2004.
Vedci predpokladali, že vulkán v súčasnosti obnoví svoju činnosť, avšak nepredpokladajú takú silnú erupciu, ktorá by podobne ako vlani sopka Eyjafjallajökull svojím popolčekom spôsobila niekoľkotýždňový chaos v medzinárodnej leteckej doprave.
Popol môže zasiahnuť Britániu, Francúzsko i Španielsko
Popol by sa do utorka poludnia mohol presunúť nad severné Škótsko. Vo štvrtok a v piatok môže zasiahnuť aj niektoré časti Británie, západného Francúzska a severného Španielska, ak budú erupcie pokračovať súčasnou intenzitou.
Uvádza sa to v najnovšej meteorologickej predpovedi pre nasledujúcich päť dní, ktorú priniesla agentúra Reuters. Pohyb sopečného mraku sa však môže ešte zmeniť v závislosti od aktuálneho počasia a prúdenia vzduchu.
Vietor momentálne ženie popol z juhovýchodného Islandu severným smerom, takže v priebehu najbližších 24 hodín existuje len malé riziko väčšieho narušenia leteckej dopravy nad Európou a Atlantikom.
Meteorológovia sa však obávajú, že severozápadné prúdenie by mohlo oblak v ďalších dňoch presunúť nad Európu.
Británia zvažuje, že využije špeciálne lietadlo na monitorovanie koncentrácií vulkanického popola.
Uzavreli hlavné medzinárodné letisko
Island kvôli výbuchu uzavrel svoje hlavné medzinárodné letisko. Rozhodnutie nasleduje po tom, ako vulkán začal chrliť až do výšky 20 kilometrov masy popola, dymu a pary.
Úrad ISAVIA, zodpovedný za prevádzku islandských letísk, oznámil, že letisko v Keflavíku bolo uzavreté o 10.30 h SELČ a nepristávajú ani neodlietajú z neho žiadne lietadlá.
Podľa hovorkyne úradu sa nad ostrovom vznáša mrak popola, "dobrou správou však je, že nesmeruje k Európe". Namiesto toho sa presúva smerom na západ, ku Grónsku.
ISAVIA podľa jej slov teraz skúma, či by bolo možné prijať lietadlá, ktoré mali smerovať do Keflavíku, na iných islandských letiskách.
Úrady vydali zákaz leteckej prepravy v okruhu 200 kilometrov. Vietor unáša popol na západ a sopečný oblak teda nesmeruje nad kontinentálnu Európu, ale nad Grónsko.
Veľké komplikácie v letovej prevádzke sa neočakávajú, erupcie sú totiž pravidelné zhruba každých desať rokov a trvajú krátko.
Na archívnej snímke z roku 2004 letí lietadlo ponad vulkán Grímsvöt. FOTO: AP
Erupcie prebiehajú pod ľadom
Erupcie Grímsvötnu sú zaujímavé tým, že prebiehajú pod ľadom. Teplo erupcie roztaví dostatočné množstvo ľadu, čo vyvolá tlak a následné vyliatie sa enormného množstva vody z jazera.
V roku 1996 záplavy zničili časť cesty Hringvegur (okružná cesta okolo Islandu). Preto je vulkanológmi pravidelne monitorovaný stav vulkánu.
Jazero je zaujímavé aj tým, že v roku 2004 v ňom objavili baktériu, prvú v jazere pod ľadom s veľmi malým obsahom kyslíka.
Dnešný najnovší výbuch. FOTO: AP
Zobudí aj Lakiho?
Otázne je, ako dlho bude samotná sopka chrliť do atmosféry prachové častice. Rizikom je aj neďaleký vulkán Laki. Keď vybuchol v roku 1783 a spôsobil celosvetovú neúrodu, zobudila sa spolu s ním práve sopka Grímsvötn.
Island je krajina známa sopečnou činnosťou. Okrem tepla pre skleníky plné paradajok to znamená aj riziko častých erupcií.
Island so zhruba tristotisíc obyvateľmi leží na takzvanej horúcej škvrne. Pod ostrovom sa pomaly rozchádzajú severoamerická a eurázijská platňa a výsledkom je silná vulkanická činnosť.
Malý vulkán zakryl nebo nad Európou
Eyjafjallajökull na Islande väčšie škody nespôsobila. V Európe však na týždne zastavila lety.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Letecké spoločnosti stratili najmenej tri miliardy eur. Zrušené boli desaťtisíce letov, letiská neprijímali pasažierov a prerušila sa letecká preprava tovarov.
Keď v apríli vybuchla relatívne bezvýznamná islandská sopka Eyjafjallajökull, prach a popol zastavili európske nebo. Vulkán bol pritom len jedným z desiatok aktívnych islandských sopiek, pričom o podstatne silnejšej erupcii hovoria odborníci už dlho.
Kým Európa si nevedela poradiť s popolom, ktorý ohrozoval motory lietadiel, Islanďania z okolia ľadovca a vulkánu ukrývali dobytok do hospodárskych budov. A bojovali proti záplavám, ktoré spôsobil topiaci sa ľad nad vulkánom.
Bahno a voda vtedy poškodili hlavnú cestu na juhu ostrova. Už pár mesiacov po erupcii by ste však veľa stôp po sopke nenašli. Na jej vrchu sa síce objavovali malé kúdole dymu, cesty však opravili, v okolí fariem sa pásol dobytok. Občas ste narazili na odstavený buldozér, no najmä na husté tmavé bahno.
Aj vulkán Grímsvötn, podobne ako Eyjafjallajökull leží pod ľadovcom. Dokonca najväčším v Európe. No vedci hovoria, že tentoraz by k väčším záplavám dôjsť nemalo.
Tomáš Prokopčák
Autor: tp
