Americký prezident chce pomôcť Blízkemu východu ako Európe po roku 1989.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
WASHINGTON, TEL AVIV. Americký prezident Barack Obama v piatok po prvý raz komplexne prehovoril o arabskej jari.
Počúvalo ho však mimoriadne skeptické publikum. Sympatie k Spojeným štátom v arabskom svete zostávajú nízke a ľudia sú sklamaní, pretože od Obamu, ktorý sa štylizoval ako negácia Georgea Busha, očakávali viac.
Investície do regiónu
Obama v reči na ministerstve zahraničia zdôraznil, že USA podporujú všetky demokratické zmeny v regióne. Nielen politicky, ale aj materiálne.
Americký prezident oznámil dvojmiliardový program, ktorý zahŕňa odpustenie dlhov Egyptu, nové investície v tejto krajine aj v susednom Tunisku. Denník New York Times to prirovnal pomoci postkomunistickým krajinám v Európe po roku 1989.
Egypt a Tunisko sú krajinami, kde sa pád diktatúr odohral relatívne pokojne a bez priamej vonkajšej intervencie. V regióne sú však stále krajiny, ktoré také šťastie nemali. A opozícia aj obyvateľstvo v nich si myslia, že Obama im nateraz jasne nevyjadril podporu.
Sankcie proti Damasku
Váhal s jasnejším americkým zapojením sa do operácie proti líbyjskému plukovníkovi Kaddáfímu, len predvčerom podpísal sankcie proti sýrskemu prezidentovi Bašarovi Asadovi, ktorý podľa ľudskoprávnych organizácií nechal zabiť viac ako osemsto svojich občanov a stále neprestáva.
Amerika opatrne manévruje pri revolúcii v Bahrajne či pri volaní po zmenách v Saudskej Arábii či Jordánsku.
Včerajšia reč, ktorá má byť pokračovaním slávneho prejavu v Káhire spred dvoch rokov, podľa analytikov arabský svet príliš neosloví. Obama totiž veľa z nej nesplnil.
Nesplnené sľuby
Nezatvoril Guantánamo, jeho nový prístup k Iránu sa neosvedčil a z pohľadu arabského sveta stále nadŕža viac Izraelu ako Palestínčanom.
Komentátor týždenníka Time Tony Karon napísal vo svojom blogu, že pre arabský svet je oveľa dôležitejší ako oznam o tom, že po smrti Usamu bin Ládina sa začína nová éra, reálny návrh na vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. A ten Obama neponúkol. O konflikte hovoril skôr všeobecne.
Navyše v prejave v Káhire sľúbil podporovať demokratické zmeny vo všetkých krajinách regiónu, čo tiež celkom neplatí, lebo nie vždy sa to zlučuje s americkými záujmami.
Hoci Blízky východ mal byť jednou zo silných tém Obamovej administratívy, analytici hovoria, že sa mu nedarí podobne ako v domácich otázkach. Jeho poradcovia majú príliš rozdielne názory a prezident údajne váha so zásadnými rozhodnutiami.
Netanjahu odmietol Obamovu výzvu na návrat Izraela k hraniciam z roku 1967
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol výzvu prezidenta USA Baracka Obamu na návrat Izraela k hraniciam z roku 1967. Podľa Netanjahua židovský štát v takýchto hraniciach nemožno ubrániť.
Podľa agentúry AP tak izraelský líder odmietol kľúčový bod dnešného Obamovho prejavu o americkej zahraničnej politike na Blízkom východe. Odmietavé vyjadrenie prichádza len deň pred plánovanou schôdzkou Obamu a Netanjahua v Bielom dome.
Obama v prejave vyhlásil, že každá dohoda o vzniku palestínskeho štátu musí byť založená na hraniciach spred šesťdňovej vojny z roku 1967 a doplnená vzájomne dohodnutými výmenami menších území.
Netanjahu pred cestou do Washingtonu varoval, že ústup na hranice z roku 1967 by ohrozil bezpečnosť Izraela, mimo ktorého by tak zostali hlavné židovské osady v oblasti okupovaného Predjordánska.
TASR
