Staroveká kultúra so slávnou históriou. Po nej prišla slávna súčasnosť a technologické vymoženosti. Tak svoju históriu prezentovala Čína pri otvorení olympiády v roku 2008. Tragické momenty radšej vynechala. Jedným z nich je kultúrna revolúcia. Tá rozvrátila takmer všetko, čo sa dá nazvať kultúrou.
Strach o moc
Začala sa v 60. rokoch, keď sa moc Maa Ce-tunga ocitla v kríze. Veľký krok vpred namiesto zmodernizovania krajiny priniesol hladomor, v Sovietskom zväze sa skončil stalinizmus, Mao sa bál, že ďalší na rade by mohol byť on.
Preto spustil boj o moc. Vyhlasoval, že v spoločnosti sú ľudia, ktorí chcú diktatúru proletariátu nahradiť diktatúrou buržoázie. Boj proti týmto živlom sa oficiálne začal 16. mája 1966, keď strana ohlásila začiatok kultúrnej revolúcie.
Mao pochopil, že musí podchytiť najmä mládež. Tá nepotrebuje vzdelávanie, len propagandu. Učebnice preto nahradili Maove citáty, ktoré sa vďaka tomu stali druhou najpredávanejšou knihou v histórii. Hneď po Biblii.
Mládež mala na vlastnej koži pocítiť, že komunistická spoločnosť potrebuje najmä roľníkov. Milióny intelektuálov odišli z miest na vidiek. Ak nechceli ísť dobrovoľne, išli nasilu. Niektorí aj na desať rokov. A na označenie za intelektuála vtedy stačilo byť absolventom strednej školy.
Proti rodičom aj učiteľom
Mládež dostala aj moc. Po celej krajine vznikali Červené gardy, ktoré s tichým súhlasom moci terorizovali krajinu. V mene boja proti buržoázii zatýkali, mučili, znásilňovali a vraždili každého, kto sa netváril revolučne.
Osobitným cieľom sa stali učitelia, ale aj vlastní rodičia. „Matka a otec ťa môžu milovať, no nie tak veľmi, ako predseda Mao," znel jeden z populárnych sloganov kultúrnej revolúcie.
Samotná revolúcia sa síce oficiálne skončila po troch rokoch, no jej definitívnym záverom bola až Maova smrť v roku 1976. Čína bola zničená intelektuálne i fakticky. Zomrelo asi milión a pol ľudí, zničilo sa množstvo čínskych historických pamiatok.
Komunisti tak sami zruinovali veľkú časť niekoľkotisícročnej histórie, o ktorej tak radi hovoria.
„Kultúrna revolúcia viedla k strate kultúry, duchovných hodnôt, nádeje a ideálov, strate času, pravdy a životov. Skrátka k strate všetkého, čo dáva životu zmysel," napísala historička Anne F. Thurstonová.
Už v 60. rokoch sa objavovali hlasy, že Čína sa musí otvoriť. Mao Cetung ich potláčal a spustil proti nim silnú kampaň.
Čína sa však otvorila a až potom sa ukázalo, že kultúrna revolúcia sa skončila fiaskom.
V 80. rokoch preto musel Peking riešiť citlivú otázku, ako sa postaviť k tejto časti histórie. Komunisti sa nechceli vzdať revolučného odkazu, no zároveň chceli obchodovať aj so Západom. Poprieť, že Mao bol za kultúrnou revolúciou, sa jednoducho nedalo.
Tak aspoň zdôraznili, že zásadné slovo mala aj jeho manželka a najbližšie okolie.Mao spravil chybu, kultúrna revolúcia bola zlá, no to neznižuje jeho historické zásluhy.
Na boji proti japonskej okupácii a v občianskej vojne proti nacionalistom, po ktorej komunisti prebrali moc. Tak prezentuje nedávnu históriu čínska propaganda.
