"Neviem, prečo by mi v tom mala funkcia juhoslovanského prezidenta zabrániť," povedal Koštunica v rozhovore pre najnovšie vydanie nemeckého týždenníka Der Spiegel na otázku, či sa bude uchádzať o post srbského prezidenta.
Juhoslávia je zložená zo Srbska a Čiernej Hory, ktoré začali proces radikálnej reformy súčasnej federácie. Výsledkom má byť vytvorenie novej formy spoločného štátu s výrazne oslabenou pozíciou centrálnych orgánov, ktoré čiernohorské vedenie okolo prezidenta Mila Djukanoviča od konca 90. rokov aj tak prakticky ignoruje.
V Srbsku je vláda fakticky v rukách republikového kabinetu Koštunicovho dlhoročného rivala Zorana Djindjiča. Funkciu prezidenta vykonáva Milan Milutinovič, ktorý však na politický život v krajine nemá žiaden vplyv.
Milutinovič je jedným zo štvorice obvinených, ktorých haagsky tribunál OSN v máji 1999 spolu s vtedajším zväzovým prezidentom Slobodanom Miloševičom obžaloval z vojnových zločinov. Mandát srbského prezidenta vyprší v decembri tohto roku.
Vplyv srbského prezidenta sa znížil v roku 1997, keď Miloševič z tohto postu odstúpil po tom, čo v úrade strávil maximálne povolené dve funkčné obdobia a parlament ho zvolil za zväzového prezidenta.
Z tejto funkcie Miloševič odstúpil v októbri 2000 po veľkej demonštrácii za uznanie víťazstva opozície vo voľbách zo septembra toho istého roku.
Koštunica v rozhovore pre Spiegel pripustil, že popularita Miloševiča, ktorého na základe rozhodnutia srbského kabinetu pred rokom vydali do Haagu, sa medzi obyvateľmi krajiny od februárového otvorenia procesu zvýšila. Zároveň zdôraznil, že Miloševič je postavou minulosti bez politického významu.
Prezident sa vyjadril kriticky na adresu Miloševičovho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorého žalobu označil za veľmi slabo pripravenú a za "sólové vystúpenie hlavnej prokurátorky" Carly del Ponte.
"Proces s Miloševičom vyvoláva právne pochybnosti a pripomína skôr historickú diskusiu, ako právne pojednávanie," povedal bývalý profesor práva.
Koštunica v rozhovore obvinil Djindjiča z toho, že sa uchyľuje k taktike používanej v minulosti Miloševičom. Prezidentovmu vyjadreniu v polovici júna predchádzalo vylúčenie 21 poslancov prezidentovej Demokratickej strany Srbska (DSS) z republikového parlamentu.
Tento krok presadila Djindjičova frakcia, ktorá poslancov DSS obvinila z toho, že častými absenciami blokujú prijímanie dôležitých zákonov potrebných pre uskutočnenie nevyhnutných reforiem.
