V krajine galského kohúta je súkromné aféry verejných činiteľov tabu. Môže to zmeniť Strauss-Kahn.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Politici vo Francúzsku majú oproti kolegom v anglosaskom svete veľkú výhodu. Ich bokovky a sexuálne aféry sú pre médiá tabu.
Nemanželskú dcéru bývalého francúzskeho prezidenta Françoisa Mitteranda médiá roky pomáhali tajiť. Po odhalení aféry Francúzov pobúrilo len to, že dcéra a jej matka bývali na štátne náklady a chránili ich policajti za štátne peniaze.
Mimomanželský pomer Straussa-Kahna s podriadenou v MMF v roku 2008 neublížil jeho popularite.
O rozchode dvoch prominentných socialistov, bývalej kandidátky na prezidentku Segolene Royalovej a Françoisa Hollandea zas informovali médiá až po skončení prezidentskej kampane.
Šéfka kresťanských demokratov Christine Boutinová pri afére amerického prezidenta Billa Clintona s praktikantkou Monikou Lewinskou odkázala, že „má rád ženy“, čo je „známka dobrého zdravia“.
Pokus o znásilnenie však už nie je vec, ktorú by Francúzi odpustili.
Slabosť Straussa-Kahna pre ženy bola všeobecne známa, no francúzske médiá sa ňou takmer nezaoberali. U politika sa imidž zvodcu považoval za výhodu. Teraz však budú musieť znovu diskutovať o veľkorysých zákonoch na ochranu súkromia.
Britský denník Guardian odsúdil „ticho komplicov“ a denník Times parafrázoval ideály francúzskej revolúcie: sloboda, rovnosť, nevera.
„Mysleli sme si, že sme lepší ako Briti a Američania v tom, ako dodržiavame princíp ochrany súkromia,“ povedal pre New York Times známy francúzsky komentátor Pierre Haski.
„No ako novinári sme si nespravili dobre svoju prácu. Boli sme zneužití na uchovávanie tajomstiev. Musíme znovu definovať svoju úlohu agresívnejšie a povedať, že nie všetko súkromné je súkromné,“ dodal.
