Sarajevo 1. júla (TASR) - Stiahnutie USA z mierových operácií v Bosne by bolo podľa diplomatov a analytikov katastrofálne a malo by vážne dôsledky pre mierovú misiu v Kosove.
Ako tvrdia, stiahnutie tisícok amerických vojakov by oslabilo výkonnosť misií v oblastiach komunikácie, spravodajstva a logistiky a operácie by prišli o značnú časť ich politickej záštity.
Washington v nedeľu vetoval rezolúciu Bezpečnostnej rady (BR) OSN o predĺžení mandátu bosnianskej misie OSN, keďže zvyšných 14 členov rady odmietlo postaviť amerických vojakov mimo dosah nového Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý dnes začal oficiálne pôsobiť. USA argumentujú, že americkí vojaci sa môžu stať terčom politicky motivovaných žalôb.
Washington neskôr súhlasil s predĺžením mandátu o tri dni, počas ktorých sa má nájsť riešenie situácie. Američania však varovali, že ak nebude dohoda dosiahnutá, zo svojho postoja neustúpia.
Zatiaľ nie je jasné, či sa veto dotkne len menšej medzinárodnej policajnej misie v Bosne, alebo aj 18-tisícových Stabilizačných síl (SFOR), ktoré pôsobia pod velením NATO.
Popredný právny poradca OSN Hans Corell v tejto súvislosti vyslovil predpoklad, že krok USA môže zastaviť činnosť vojenskej misie. Bývalý balkánsky emisár Carl Bildt zo Švédska dnes pre BBC vyjadril presvedčenie, že nemožno stavať "požiarnu stenu" medzi policajnú operáciu a SFOR. Bildt vyjadril obavy, že stiahnutie USA by sa dotklo aj mierovej misie.
Tento postup by mal vážne následky pre 36-tisícovú misiu KFOR, ktorá pod velením NATO pôsobí v Kosove, keďže jej právny základ je presne rovnaký ako v prípade Bosny, dodal Bildt.
Predstavitelia NATO sa minulý týždeň uškŕňali nad myšlienkou o možnom ohrození vojenských misií aliancie v Bosne a Kosove. Uviedli, že pre alternatívu amerického stiahnutia nemá NATO vypracované žiadne plány a o táto otázka nie je predmetom diskusie.
O tom, že americká hrozba pre policajnú misiu OSN je reálna, však nik nepochybuje. Hovorca medzinárodnej polície v Bosne Stefo Lehmann vyhlásil, že ak sa spor do stredy nevyrieši, operácia bude vykoľajená. "Museli by sme misiu zrušiť ... a nechať mnohé úlohy nedokončené," povedal Lehman. Ako príklad uviedol ukončenie policajnej reformy v krajine, v rámci ktorej sa pripravuje vymenovanie nových policajných dôstojníkov a úradov. "Sú to všetko dôležité úlohy a ich nedokončenie by mohlo mať negatívny dopad na mierový proces," varoval Lehmann. V Bosne sa majú v októbri uskutočniť parlamentné voľby a predpokladá sa, že vysoký štandard pôsobenia polície bude dôležitý pre ich úspešný priebeh.
Od januára 2003 má policajnú misie po OSN prevziať EÚ, je však málo pravdepodobné, že EÚ je dostatočne pripravená zaplniť medzeru, ktorá by vznikla, ak by sa misia OSN skončila tento mesiac.
Analytici minulý týždeň spochybnili možnosť, že k jednostrannému stiahnutiu amerických vojakov z Bosny naozaj príde, keďže tento krok by vytvoril trhlinu vo vzťahoch medzi Washingtonom a jeho spojencami z NATO a inými partnermi, ktorí na šesť rokov trvajúcej misii participujú. "Bez Američanov by mala SFOR pravdepodobne problémy byť vnímaná ako vierohodná sila," vyhlásil zdroj NATO. "Ich prítomnosť na Balkáne je symbolická a preto Američania vždy hovorili ďspoločne tam, spoločne späťď," dodal nemenovaný predstaviteľ aliancie. Výrok o spoločnom odchode z Bosny predniesol na začiatku pôsobenia súčasnej americkej administratívy šéf diplomacie USA Colin Powell a neskôr ho potvrdil prezident George W. Bush s cieľom ubezpečiť spojencov, medzi ktorými prepukli obavy z negatívneho vzťahu Bushovej administratívy k mierovým misiám.
Stiahnutie Američanov z Bosny by bolo podľa zástupcov think tanku International Cris Group "veľkou katastrofou". "Len tým, čím sú, Američania majú obrovskú autoritu," vyhlásil Mark Wheeler, šéf bosnianskeho projektu ICG.
V 18-tisícovej SFOR pôsobí asi 2500 amerických vojakov, ktorí majú dominantné postavenie vo veliteľských a spravodajských štruktúrach misie. V 1500-člennej policajnej misii pôsobí len 46 Američanov.
1 ari juh
