PARÍŽ. Záhadu havária lietadla Air France by vyšetrovatelia už čoskoro mohli odhaliť. V pondelok totiž oznámili, že dva záznamníky sú „čitateľné“.
Tragédia sa odohrala 1. júna 2009. Pri páde airbusu, ktorý smeroval z Ria de Janeiro do Paríža, zomrelo vo vodách Atlantického oceánu 228 ľudí, boli medzi nimi aj traja Slováci.
Nejasná príčina
Príčina havárie zatiaľ nie je jasná, pomôcť odhaliť by ju mohli práve záznamy z čiernej skrinky lietadla, ktoré vytiahli začiatkom mája na hladinu z hĺbky štyri tisíc metrov.
V záznamoch je asi 1300 rôznych štatistík. Napríklad o polohe lietadla, výške a smere v čase, keď sa začali prvé problémy. Francúzski vyšetrovatelia teraz tieto údaje spoja s nahrávkou, ktorá zachytáva posledné dve hodiny v kokpite stroja.
Prvé predbežné výsledky by mali predstaviť v lete.
Žaloba za neúmyselné zabitie
Odhalenie príčin havárie je dôležité aj vzhľadom na rozhodnutie francúzskych úradov, ktoré začali vyšetrovať Airbus a Air France za neúmyselné zabitie.
Podľa francúzskych zákonov je to prvý krok, ktorý môže pokračovať žalovaním spoločností.
Záhady letu 447
V súvislosti s tragédiou ostáva stále niekoľko nejasností. Tu sú niektoré z nich.
Kedy presne lietadlo padlo?
Airbus mal posledný kontakt s brazílskym leteckým úradom o 1:33 GMT, informoval o svojej pozícii nad Atlantickým oceánom. Brazílčania potom povedali kolegom v Senegale, že lietadlo vstupuje do ich vzdušného priestoru. Tým sa však už s pilotmi skontaktovať nepodarilo.
Prečo trvalo tak dlho, kým sa našli trosky lietadla?
Územie, kde lietadlo padlo, je v strede Atlantiku. Pre lode to znamená dva až štyri dni cesty z najbližších prístavov v Južnej Amerike, či v Afrike.
Oceán tu navyše dosahuje hĺbku asi tri tisíc metrov, pričom povrch nie je rovný. Nachádzajú sa tu podmorské pohoria a údolia porovnateľné s Alpami, povedal pre CNN odborník na letectvo David Learmount.
Čo sa v takýchto hĺbkach stane s troskami?
Čiernu skrinku našli až začiatkom mája, dovtedy sa vyšetrovalia báli, že by po takom čase nemusela ani fungovať. Nie sú totiž prispôsobené na to, aby vydržali tlak v podobných hĺbkach. Zdá sa však, že v tomto prípade to čierne skrinky vydržali.
Vieme, prečo lietadlo padlo?
Hovorí sa o tom, že lietadlo spadlo po tom, ako vletelo do veľkej búrky. Tie sú v tejto oblasti mimoriadne silné a stúpajú aj do výšky 16 kilometrov nad zemou.
Faktom však je, že touto oblasťou lietadlá bežne lietavajú, jeden let Air France ňou dokonca bez problémov prešiel len pol hodiny pred letom 447.
Vie sa však, že lietadlo padlo do vody prakticky neporušené. Pasažierom sa neuvoľnili ani kyslíkové masky, čo naznačuje, že tlak vo vnútri prudko neklesol. V momente pádu lietadlo už neovládal autopilot.
Sú aj iné teórie?
Stále sa hovorí o zlyhaní posádky. Lietadlo totiž hlásilo až 24 menších porúch. K havárii navyše prišlo v skorých ranných hodinách, keď má človek najmenšiu pozornosť.
Learmount hovorí, že piloti možno začali riešiť menšie problémy a nevšimli si, že sa medzitým vypol autopilot. Bola tmavá noc a lietadlo neklesalo veľmi prudko, nevšimli si preto ani pokles výšky. Zaregistrovali to až vtedy, keď už bolo príliš neskoro.
Matúš Krčmárik
