TRIPOLIS. slobody. Konštatuje to vo svojej výročnej správe za rok 2010 organizácia Amnesty International (AI). Súčasne však poznamenáva, že dochádzalo aj k prepúšťaniu väzňov.
Cudzích štátnych príslušníkov, ktorých vstup na líbyjské územie vyvolával u miestnych úradov podozrenie, zadržiavali na neurčitú dobu a podrobovali zlému zaobchádzaniu. Boli medzi nimi utečenci a žiadatelia o azyl. Uskutočnilo sa najmenej 18 popráv, píše ďalej AI.
Pripomína ďalej, že líbyjská vláda nezverejnila výsledky vyšetrovania incidentu vo väznici Abú Sálim, pri ktorom v roku 1996 bezpečnostné sily zabili stovky väzňov, a nepodnikla žiadne kroky k odškodneniu obetí hrubého porušovania ľudských práv v 70.-90. rokoch minulého storočia.
AI pripomína, že v máji Líbyu zvolili do Rady OSN pre ľudské práva a v novembri do rady nového orgánu OSN, ktorý sa má zaoberať ochranou práv žien.
Líbyjská vláda odmietla odporúčania, medzi ktorými figurovalo odporúčanie neuplatňovať trest smrti v prípade "trestných činov" spojených so slobodou prejavu. Nezverejnila tiež mená osôb zabitých v tripoliskej väznici Abú Sálim, uvádza sa v správe AI.
Medzinárodná organizácia ďalej poukazuje na to, že sa neuskutočnila plánovaná návšteva Pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie a líbyjská vláda nereagovala na žiadosť o umožnenie návštevy špeciálneho spravodajcu OSN monitorujúceho prípady mučenia.
Pokračovali rokovania medzi EÚ a Líbyou o Rámcovej dohode. Po októbrovej návšteve komisárov EÚ sa obe strany dohodli na "agende spolupráce" v oblasti kontroly migrácie.
Vo februári, resp. júni, prepustili na slobodu švajčiarskych podnikateľov Rachida Hamdaniho a Maxa Goeldiho. Oboch zadržiavali z politických dôvodov a zakázali im cestovať po diplomatickej konfrontácii medzi Líbyou a Švajčiarskom kvôli zatknutiu syna Muammara Kaddáfího v Ženeve v roku 2008.
AI konštatuje, že líbyjské médiá boli výrazne cenzurované a prevažne pod kontrolou štátu, hoci niektoré noviny spojené s Kaddáfího synom Sajfom Islámom a vlastnené súkromnými subjektmi naďalej kritizovali korupciu a neefektívne narábanie s peniazmi v štátnych štruktúrach.
Naďalej bolo svojvoľne zadržiavaných viac ako 200 ľudí, vrátane osôb považovaných za členov ozbrojených islamistických skupín a osôb podozrivých zo spáchania "protištátnych trestných skutkov". Niektoré z nich súd zbavil obvinení alebo si už odpykali svoje tresty; iné si odpykávali tresty odňatia slobody uvalené pri nespravodlivých procesoch, uvádza AI.
V júni v Líbyi prijali zákon o boji proti nelegálnej migrácii. Ten umožňuje zadržiavanie na neurčitú dobu a nedáva právo na odvolanie.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil 8. júna, že líbyjská vláda mu nariadila zastavenie činnosti. Neskôr dostal opäť povolenie pôsobiť čiastočne na území severoafrickej krajiny, ale už nemal možnosť spracovávať nové prípady týkajúce sa utečencov ani navštevovať zadržiavacie centrá.
Tisíce pravdepodobných ilegálnych prisťahovalcov, vrátane utečencov a žiadateľov o azyl, zadržiavali v mimoriadne preplnených zadržiavacích centrách až do júla, keď úrady prepustili viac než 4000 z nich a poskytli im trojmesačný prechodný pobyt.
S niektorými z migrantov zle zaobchádzali, pričom v niektorých prípadoch možno hovoriť už o mučení, píše sa v správe AI.
Konštatuje ďalej, že líbyjské zákony boli naďalej diskriminačné voči ženám, prevažne pokiaľ ide o manželstvo, rozvod a právo na dedičstvo, pričom u mužov je povolená polygamia.
Terčom diskriminácie boli tiež podľa AI príslušníci kmeňa Tabu na juhovýchode krajiny. Úrady im odmietali obnovovať a vydávať cestovné pasy, rodné listy a ďalšie doklady totožnosti, a školy v okrese Kufra odmietali prijímať niektorých žiakov z tohto kmeňa. Až do začiatku apríla pokračovalo násilné vysťahovávanie príslušníkov kmeňa Tabu.
V priebehu uplynulého roka popravili najmenej 18 väzňov. V mnohých prípadoch išlo o zahraničných občanov. V máji jedny z novín blízkych Sajfovi Islámovi Kaddáfímu informovali, že v celách smrti čaká na vykonanie rozsudku viac než 200 ľudí.
V decembri bola Líbya jedným z menšiny štátov, ktoré hlasovali proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN vyzývajúcej na moratórium na vykonávanie rozsudku smrti, pripomína AI.
