Až zareve puma, prejdi ohňom!

Vyhlásenie: „Som si vedomý, že moja účasť na seminári Prechod žeravým uhlím je dobrovoľná a na moje vlastné nebezpečenstvo. Nesiem plnú zodpovednosť za fyzické zranenia či psychickú ujmu, ktorú môžem utrpieť."

(Zdroj: Foto MF Dnes - David Neff)

Vyhlásenie: „Som si vedomý, že moja účasť na seminári Prechod žeravým uhlím je dobrovoľná a na moje vlastné nebezpečenstvo. Nesiem plnú zodpovednosť za fyzické zranenia či psychickú ujmu, ktorú môžem utrpieť. Som oboznámený s tým, že pri prechode uhlím už boli ľudia vážne zranení. Vzdávam sa možnosti žalovať a požadovať náhradu v prípade škody.“

Dohasínajúce ohnisko mi pripomína nočný New York, tisícky rozsvietených okien, nad nimi iskry z uhlíkov, puf, puf, ako ohňostroj, a ja som obor, čo do toho veľkomesta za sekundu šliapne. Z reproduktorov hrá meditačná hudba a my sa čudne kníšeme do rytmu. Tak bež, hovorím si, buď prvý, kto do toho uhlia skočí, ale zrazu vybieha Ivča. Evidentne sa nespálila, nekričala, nič, takže idem hneď za ňou.

Prvý krok.

Nič nie je nemožné

Keď novinár opisuje prechod cez žeravé uhlie bosou nohou, dajú sa očakávať dva typy reportáže. V prvom prípade využije niekoľko skromných viet, ale po poslednej bodke bude aj tak hrdinom, ktorý dokázal niečo veľké. I druhá možnosť je čitateľsky atraktívna - napíše, že je to celé nezmysel a podvod. Lenže život takýto dramatický nebýva: Prichádzam na statok v dedine Ptýrov k rieke Jizeře. Bude nás tu spolu dvadsať a cez oheň sa nás pokúsi previesť päťdesiattriročný Pavel Sudík, ktorý vyzerá o takých desať rokov mladší, na prsiach mu visí vybielená kosť a nad sójovým gulášom mi hovorí: „Dnešok do teba naprogramuje vieru, že nič nie je nemožné a všetko záleží len od teba.“

Sójový guláš je skvelý, nechápem, prečo nie som vegetarián.

„To, čo večer zažiješ,“ pokračuje Pavel, „nebude usmerňovať tvoja sivá mozgová kôra, naopak. Dnes sa tu naučíš, ako máš svoj mozog vypnúť a ako s dôverou načúvať svojmu telu. Ver podvedomiu, ono je múdre. Dojedol som a všetko celkom chápem. Deň plný zvláštnych súťaží, vlastne taký letný tábor pre dospelých, sa môže začať.

2.jpg

Popáleniny sa zahoja

A hneď mám o čom premýšľať - dostali sme za úlohu preraziť karatistickým úderom doštičku z drevotriesky. „Sústreďte sa na bod kúsok pod ňou,“ poučuje Pavel. „Nevnímajte prekážku, ale cieľ! Zároveň sa naštvite na nejakú svoju zlú vlastnosť a vyjadrite tú emóciu výkrikom. Naštvite sa, zakričte, udrite.“ Pomyslím na svoju lenivosť, zarevem, buchnem, a doštička sa rozdelí na polovice ako špajľa.

Takto sa to podarí skoro všetkým - tú dosku by sme rozlomili, i keby sme si nepredstavovali vôbec nič.

Ako posledná je na rade asi tridsaťpäťročná Jana. „A musím pritom revať?“ pýta sa vyplašene, „to nedokážem!“

Stojí bosá v sedmokráskach a bojí sa; po troch minútach začne plakať. „Prečo je také ťažké zarevať?! Túto tému riešim už dlhé roky.“ Po desiatich minútach sa konečne Jana rozhodne, bum, aké ľahké, potom si kľakne a stále plače. Pavel ju chlácholí: „Obdivujem ťa. Urobila si na sebe kus práce.“

No, ja neviem. Skôr myslím na to, akí sme rozdielni - ja a táto Jana. Ako na nás musí dnešný výcvik pôsobiť na každého inak, pretože ja také strachy nemávam.

V živote sa bojím toho, že napíšem príšerný článok alebo že niekomu ublížim, ale rozhodne sa nebudem báť lámania dosiek. A prechodu cez žeravé uhlie tiež nie, prečo? Náš učiteľ Pavel už previedol ohniskom vyše tisíc klientov a nikdy nikto neskončil v nemocnici. Ale i keby tam skončil, tak predsa nezomriem - nanajvýš budem mať popáleniny, ktoré sa zahoja. Neznie to namyslene? Jednoducho sa nebojím.

3.jpg

Do črepín!

Zatiaľ čo my začiatočníci šamansky bubnujeme do rytmu, Pavel vysype na podlahu farebné črepiny z vínových fliaš.

Hovorí nám: „Chôdza po skle je iná než po žeravom uhlí. Tu ešte musí spolupracovať mozog s podvedomím, takže si najprv na črepinách rozumne naťapkajte svoju plošinu a až potom preneste ťažisko. Máte dosť času. Až keď hlava povie: dobre, tak vykročte.“ A skutočne - chodidlá v skle síce vyzerajú ohrozene, ale keď idem pokojne, žiadnu bolesť necítim; len to praská ako marcové cencúle. Ostatní mi hudú do pochodu posvätnú slabiku Óm, čo považujem za zbytočné, ale prosím. Črepiny mám za sebou a noví priatelia mi tlieskajú.

„Toto všetko sme vedeli ako malé deti,“ opisuje Pavel nadšene, „len sme to potom zabudli!“

Po črepinách prejdeme úplne všetci a nikto sa neporeže.

V anjelskej umývačke

Zapaľujeme štyri metre dlhú hranicu z brezových polien. Keď za súmraku dohorí, stane sa pre nás výzvou, ale času dosť, ešte stále sa môžeme hrať na šamanov.

„Teraz budeme pracovať s našou vnútornou šelmou,“ ukazuje nám Pavel obrázok pumy. „Puma totiž vždy dokáže, čo chce - dlho čaká na korisť, ale neváha. Jej pravým opakom je sliepka, ktorá prebieha cez cestu tak zmätene a dlho, dokiaľ ju autom netrafíte.“

Vraj potrebujeme posilniť pumu v nás, pretože ju večer budeme na uhlíkoch potrebovať. „Len čo vám dá vaša puma signál, vyrazíte do ohniska. Uvedomte si - nie je nič zlého na viere, že môžete v živote dokázať čokoľvek.“

Svoje pumy trénujeme napríklad tak, že lámeme drevené šípy krkom. Tupý hrot si oprieme do jamky v spodnej časti krku, druhú stranu šípu priložíme k stromu. „Puma si dá načas, než vyrazí, ale potom ten šíp krkom zlomíte,“ hovorí Pavel, a ja si tú pumu síce nedokážem vsugerovať, ale bola by hanba, keby som šíp prelomiť nedokázal, takže naozaj zatlačím, môj krk je prekvapujúco silný a pevný, šíp sa ohne do oblúku, tri sekundy odoláva, ale nakoniec rupne a mne po ňom na koži zostane len modrina.

„Vidíš?“ teší sa Pavel, „aktivoval si svoje vnútorné sily.“

Na také reči som príliš veľký materialista. Dvojnásobne sa to ukazuje pri rôznych meditáciách. Zatiaľ čo niektorí kolegovia skutočne upadajú do ľahkej hypnózy, ja myslím napríklad na to, aby mi vo vrecku nezazvonil mobil - pretože to by bolo trápne.

Ostychom ma plní ďalšia disciplína, „anjelská umývačka“, keď proti sebe stojíme v dvoch radoch a každý z nás prejde týmto ľudským koridorom so zatvorenými očami. Ostatní sa ho zľahka dotýkajú po celom tele, asi ako štetiny v umývačke - úplne normálne mi to nepripadá. „Ale to je výhoda, keď máš pocit, že nie si normálny,“ smeje sa Pavel. Ešte dve-tri také šialenstvá a príde horúci klinec večera.

1.jpg

IDEME NA VEC

„Je to ako popcorn,“ zaznejú Pavlove posledné slová pred prechodom uhlím. „Dlho v nás vibruje možnosť, že by sme tam dokázali vkročiť, ale potom zrno kukurice praskne, zrazu sa uvoľníme a s dôverou sa necháme viesť svojím telom, svojou pumou.“ Skutočne sa nebojím, pretože viem, že aj keby mali drevené uhlíky päťsto stupňov, tak sú obalené popolom, ktorý žiaru trochu izoluje. Rozhodne to nebude rovnaké, ako keby som chodil po železe rozžeravenom na päťsto stupňov. Dočítal som sa, že drevené uhlíky majú nízku tepelnú kapacitu a že sú zlými vodičmi tepla, zatiaľ čo chodidlá majú tepelnú kapacitu vysokú. Alebo - pokiaľ tie štyri metre prebehnem rýchlo - popáliť by som sa nemal. Ideme na vec.

Samozrejme, väčšina žien sa do ohniska nehrnie, pripadajú si trochu ako pred návštevou lekára, neisto, ale bankárka Ivča nás chlapov zahanbila. Celý rituál má za sebou ako prvá.

Neskôr mi povie: „Vedela som dávno vopred, že to zvládnem, a teraz mám dokonca pocit, že som svoje endorfíny nevyplavila poriadne.“

Návrat do detstva

Akoby som bežal v horúcom lete bosý po morskom pobreží, horúce kamienky, niektoré ostré, ale nijako zvlášť to nebolí. Toto cítim, keď idem ohniskom po prvý raz. Potom už sa nemôžem zastaviť, takže pokus druhý, tretí, piaty, idem stále pomalšie, stále sebavedomejšie a riskantnejšie - dobre vnímam, ako sa mi pod chodidlami drobia uhlíky na prach. Periférne vidím, že už sa odhodlali všetci, nikto z nás dvadsiatich nezostáva stáť. Niektoré dievčatá dodržiavajú Pavlove rady, takže nemyslia na ohnisko, ale na bode niekde za ním, v tráve. „Nemysli na prekážku, ale na cieľ,“ opakujú si a majú radosť, že sa to vypláca. Dve-tri dámy sa nesnažia skrývať dojatie, že to dokázali, dokonca bez popálenín. Chvíľami plačú.

Popálim sa len ja a môžem si za to sám. Keď idem cez uhlie naposledy, po desiaty raz, môže ma kolega už fotiť. Našľapujem dôstojne, aby som sa mu nerozmazal, a v strede cesty zastavím úplne: „Dobre, David? Stíhaš to?“ Syk. Do hája. Pľuzgier.

Z fotiek neskôr vyčítame ešte jedno tajomstvo nočného prechodu, ktorý rozhodne nie je taký nebezpečný, ako sa tvári. Než sme do uhlia vbehli, Pavel ho rozhrabal na tenkú vrstvu, ktorá sa každú sekundu o niečo ochladzuje. Horšie by sme dopadli, keby sme hranicu nechali dohorieť, o nič sa nestarali a rovno vošli do ohniska.

Nepíšem to ani tak preto, aby som chôdzu v uhlí zľahčoval. Len chcem varovať, aby sa o tento kúsok nepokúšal nejaký opilec hodinu po tom, čo si vo svojej osade doopekal špekáčiky. My sme napríklad nemohli celý deň piť alkohol, až teraz, po prechode. Štrngáme si červeným vínom a po chvíli sa už zhovárame o všetkom možnom, len nie o svojich chodidlách.

Nemyslím, že by sa mi dneškom zmenil život, to nie. Ale vrátil som sa do detstva - na parádny pioniersky tábor. A to mi ku šťastiu celkom stačí.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 758
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 399
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 9 025
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 262
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 820
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 501
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 438
  8. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 335
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 2 786
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 468

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Až do minulého roka bol najznámejším prvým cisárskym rezom, keď prežili žena aj dieťa, prípad z roku 1500. Tím českých vedcov však prišiel s novým objavom.

EKONOMIKA

Osem zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Ľudí čaká viac dokladovania a prísnejšie posudzovanie.

ŠPORT

Sagan pobavil otázkou na súpera aj odpoveďou, prečo bol na toalete

Špekulovalo sa o zdravotných problémoch.

Neprehliadnite tiež

V Londýne vrazilo auto do chodcov, piatich previezli do nemocnice

Vozidlo najskôr vrazilo do steny a následne sa zrazilo s chodcami.

Egypt odložil zvýšenie poplatku za vstupné víza

Opatrenie odsunuli na žiadosť zástupcov odvetvia cestovného ruchu.

Iracké jednotky prenikli hlbšie do západného Mósulu

Západný Mósul je poslednou významnou mestskou oblasťou v Iraku, ktorú má IS ešte v rukách.

Vodiča z Heidelbergu nemôžu pre zranenia vypočúvať

Polícia terorizmus vylúčila, podozrivým je Nemec bez migračného pozadia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop