BRUSEL. Verejný systém financovania cirkví a organizovaných laických združení v Belgicku už nemusí podliehať konečnému ústavnému schváleniu, uviedol belgický denník De tijd.
Novoprijaté zmeny dávajú voľné ruky poslancom federálneho parlamentu na prerozdelenie ročného rozpočtu pre cirkvi a laické združenia vo výške 91 miliónov eur.
Štát z tejto sumy každoročne vypláca mzdy a dôchodky duchovným a personálu štátom uznaných cirkví, kultových a laických zružení.
Najviac sa zo štátneho rozpočtu ujde katolíckej cirkvi (71 miliónov eur), ktorá má v krajine dominantné postavenie.
Ostatné cirkvi a združenia sa podelia o zvyšných 20 miliónov eur. Ide predovšetkým o protestantov, moslimov a predstaviteľov laických združení.
Laici sa do zoznamu dostali aj preto, lebo filozoficky akceptovateľný argument "neveriť vlastne znamená veriť v neexistenciu vyšších bytostí," je ťažko spochybniteľný.
Podľa flámskej poslankyne Gwendolyn Ruttenovej je prerozdeľovaná suma 91 miliónov eur "smiešne malá".