MNÍCHOV, BRATISLAVA. Dozorca John Demjanjuk, veliteľ Sándor Képíró, či dozorca Samuel Kunz. Pri každom z týchto mien médiá uviedli, že ide o jeden z posledných veľkých procesov s nacistickými zločincami. Zločinci, obete i očití svedkovia vymierajú, čas na spravodlivosť sa 66 rokov po skončení druhej svetovej vojny kráti.
Podľa Centra Simona Wiesenthala to pomáha. „Motivuje to krajiny urýchliť vyšetrovanie bývalých nacistov,“ píše vo svojej januárovej správe. V číslach to znamená, že od apríla 2009 do marca 2010 sa vyšetrilo 852 prípadov v porovnaní so 706 prípadmi rok predtým.
Najväčší podiel má na tom Nemecko. V rokoch 2008 až 2009 vyšetrilo 27 prípadov, o rok neskôr už 177. „Nemecko zmenilo prístup,“ povedal pre AFP Efraim Zuroff, riaditeľ centra. Po novom stíha aj nižšie šarže, či zločincov nenemeckej národnosti, ako je Demjanjuk.
Prokurátor Abdreas Brendel, ktorý má na starosti nacistické zločiny, hovorí, že pracujú na 18 prípadoch. „Ešte môžeme na lavicu obžalovaných posadiť 90- či 95-ročných obžalovaných,“ povedal nemeckým médiám.
„Svet je citlivejší na zločiny holokaustu a má o nich aj viac vedomosti,“ konštatuje správa Wiesenthalovho centra.
Tí, čo ešte zostali
Na zozname hľadaných nacistov Centra Simona Wiesenthala je aj doktor z Buchenwaldu Aribert Heim, o ktorom sa predpokladá, že zomrel.
1. Sándor Képíró: bývalého maďarského policajného dôstojníka obviňujú, že sa zúčastnil na masovej vražde 1250 ľudí v Novom Sade. V súčasnosti ho súdia v Maďarsku.
2. Milivoj Ašner: chorvátsky policajný šéf sa podieľal na deportáciách a smrti Srbov, židov či Rómov. Je v Rakúsku, krajina ho pre jeho zdravotný stav nechce vydať.
3. Klaas Carl Faber: člen komanda, ktoré zabíjalo holandských protinacistických odporcov či skrývajúcich sa židov. Po vojne ho v Holandsku odsúdili na smrť, neskôr trest zmiernili na doživotie. V roku 1952 ušiel z väzenia do Nemecka, kde žije dodnes. Nemci zvažujú znovuotvorenie prípadu.
Tomáš Vasilko
Koho už dostali
Adolf Eichmann
Nacistický funkcionár a jeden z autorov holokaustu. Bol zodpovedný za deportáciu viac ako štyroch miliónov židov do koncentračných táborov. Po vojne sa pod falošným menom ukrýval v Argentíne, kde ho v roku 1960 chytili agenti tajnej izraelskej služby Mosad. V decembri 1961 ho odsúdili k trestu smrti a o rok neskôr ho popravili.
Franz Stangl
Bývalý veliteľ nacistických vyhladzovacích táborov Sobibor a Treblinka. Po druhej svetovej vojne ho zadržali v Rakúsku, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Dostal sa do Brazílie, kde ho v roku 1967 zatkli. O tri roky neskôr, v decembri 1970 ho v nemeckom Düsseldorfe odsúdili na doživotie. Nasledujúci rok zomrel vo väzení na zlyhanie srdca.
Josef Schwammberger
Nacistický dôstojník, ktorý počas vojny velil táborom nútených prác SS. Po vojne sa skrýval v Argentíne. Po zložitom vyjednávaní ho koncom 80. rokov vydali na trestné stíhanie do Nemecka. V máji 1992 ho stuttgartský súd poslal na doživotie za mreže. Tam v roku 2004 zomrel vo veku 92 rokov.
Maurice Papon
Vysokého predstaviteľa francúzskeho vichystického režimu v roku 1998 odsúdili na desať rokov väzenia za podiel na deportácii 1690 židov z oblasti Bordeaux do vyhladzovacích táborov. V roku 2002 ho prepustili na základe nového zákona, pretože bol chorý a starý. Zomrel vo februári 2007 vo veku 96 rokov.
Anton Malloth
Bývalý dozorca terezínskeho tábora žil po vojne v Taliansku. V roku 1948 ho v Československu odsúdili na trest smrti, no rozsudok bol zrušený, aby Mallotha mohla súdiť nemecká justícia. Vyšetrovanie bolo obnovené až v roku 2000 po výpovediach nových svedkov. V roku 2001 Mallotha odsúdili na doživotie. Zomrel v októbri 2002.
Heinrich Boere
Ako člen jednotiek SS sa zúčastnil akcie, ktorej cieľom bolo zničiť holandský odboj. Boer pri akcii zastrelil troch holandských civilistov. Po vojne utiekol do Nemecka a roku 1949 bol v Holandsku odsúdený na trest smrti. Za rovnaký zločin bol v apríli 2008 obžalovaný na súde v Dortmunde a vlani v marci ho odsúdili na doživotie.
(bal, čtk)
