Nemecký súd uznal dnes 91-ročného Johna Demjanjuka vinným zo spoluúčasti na vražde takmer 28-tisíc väzňov v nacistickom koncentračnom tábore Sobibor a odsúdil ho na päť rokov väzenia. Krátko na to ho pre vek prepustili na slobodu.
MNÍCHOV, BRATISLAVA. Najstarší človek, ktorý v roku 1943 zahynul v plynovej komore v koncentračnom tábore Sobibor v okupovanom Poľsku, mal viac ako 90 rokov. John Demjanjuk mu do plynu pomáhal ako dozorca a vo štvrtok za to dostal 5 rokov.
Demjanjuk má dnes 91 rokov. Bol to najsilnejší moment, ktorý pri čítaní rozsudku pripomenul sudca Ralph Alt. "Každého sa musí dotknúť, že dnes vyšetrujeme smrť človeka, ktorý sa narodil v roku 1848," povedal sudca mníchovského súdu.
Ukrajinca, ktorý žil dlhé roky po vojne v Spojených štátoch, včera uznal súd vinným zo spoluúčasti na vražde takmer 28 000 väzňov počas druhej svetovej vojny.
"Obžalovaný bol súčasťou smrtiacej mašinérie," povedal sudca. Väčšina obetí boli židia z Holandska. Ich príbuzní si v súdnej sieni vypočuli rozsudok osobne. Mnohí ticho plakali.
Krátko po vynesení rozsudku súd prepustil Demjanjuka na slobodu. Vo vyšetrovacej väzbe strávil dva roky, vzhľadom na jeho vek je podľa sudcu ďalšie väznenie "neprimerané".
Robil to doborovoľne
John Demjanjuk bol do roku 2009 najhľadanejším nacistickým zločincom podľa centra Simona Wiesenthala, než ho za dramatických okolností Spojené štáty vydali do Nemecka.
Ako mladého vojaka Červenej armády ho v roku 1942 zajali nacisti. Demjanjuk sa ešte pred súdnym procesom bránil, že podmienky, v ktorých žili zajatci boli neúnosné.
Aby prežil, musel sa stať dozorcom. Podľa obžaloby sa ním stal dobrovoľne a nikdy sa nepokúsil utiecť alebo neuposlúchnuť rozkaz.
Podieľaľ sa na vražde tisíc židov bez odporu. Okrem svedkov ho usvedčil preukaz dozorcu s jeho menom, fotkou a dátumom narodenia. Na preukaze bolo napísané: Odvelený 27.3.1943 do Sobiboru. Obhajoba tvrdila, že preukaz je falošný.
Tváril sa ako obeť
Demjanjuk počas procesu neprehovoril a vzdal sa aj záverečnej reči. Počas procesu ležal alebo sedel na invalidnom vozíku a na rozsudok nereagoval.
Jeho advokáti ho označili za obeť nacistov a povojnových pomerov v Nemecku, kde sa justícia desaťročia po druhej svetovej vojne snaži dohnať zameškané a odsudzuje aj nevinných. "Na lavici obžalovaných nesedí národ, ale jeden muž," reagoval sudca Alt.
Demjanjuka už raz odsúdili na trest smrti. Bolo to v roku 1988 v Izraeli, kde ho považovali za Ivana Hrozného, sadistického dozorcu z tábora Treblinka s prezývkou Ivan Hrozný.
Izraelský Najvyšší súd neskôr vyhlásil, že sa identitu Ivana Hrozného nepodarilo dokázať. Napokon skončil Ivan Demjanjuk pred súdom v Nemecku, kde ho odsúdili na päť rokov väzenia a potom prepustili na slobodu.
Demjanjuk slúžil nacistom ako tisíce iných trawnikov
Volali ich trawniki. Boli to tisíce sovietskych vojnových zajatcov, ktorí od roku 1942 pomáhali nacistom pri masovom zabíjaní židov v okupovanom Poľsku. Väčšian z nich boli Ukrajinci alebo muži z baltských krajín. Niektorí z nich sa prihlásili nacistom dobrovoľne, aby nezahynuli od hladu, mnohých prinútili. Nacisti ich nasadzovali ich pri likvodácii židovských get, pri strieľaní ľudí a ako dozorcov.
V táboroch smrti Sobibor, Belzec a Treblinka v okupovanom Poľsku ich bolo 150. Vodili väzňov do plynu. Jules Schelvis, bývalý väzeň z tábora Sobibor, o nich vo svojej knihe napísal: "Ukrajinci boli vo všeobecnosti horliví a fanatickí dozorcovia. Biče a pažby používali ako zbrane bez ďalších rozkazov, keď hnali nahých židov do plynových komôr. V očiach väzňov boli nebezpečnejší ako jednotky SS."
