Jeden z poslancov, ktorý zábery zosnulého bin Ládina uvidel, ich charakterizoval ako "odporné".
WASHINGTON. Americký prezident Barack Obama naďalej odmieta ukázať fotografie zabitého Usámu bin Ládina verejnosti a vyvrátiť tak konšpiračné teórie hovoriace o tom, že šéf teroristickej siete al-Kájda v skutočnosti nie je mŕtvy. Privilegovaná skupina členov amerického Kongresu však snímky, na ktorých je bin Ládinovo telo, dostala možnosť uvidieť.
Medzi vybranými poslancami je aj prominentný člen amerického Senátu za Republikánsku stranu James Inhofe. Podľa jeho slov videl asi 15 fotografií, z ktorých väčšina pochádza z akcie v pakistanskom meste Abbottabád, kde bin Ládina zabili.
Oklahomský senátor opísal zábery ako "dosť odporné". Ako povedal, vidieť na nich "mozog trčiaci z jeho očnej jamky". "Je to on... Je preč. Je históriou," povedal v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN.
Najhľadanejšieho teroristu planéty zabilo americké elitné komando počas útoku v Abbottabáde meste vzdialenom asi 60 kilometrov na sever od pakistanskej metropoly Islamabad. Jeho smrť potvrdil aj samotný Obama, odmietol však zverejniť zábery jeho mŕtveho tela z obáv, že by to vyvolalo zbytočné vášne. Američania bin Ládinovi odobrali vzorky DNA a z lietadlovej lode ho vhodili do mora.
Bin Ládin plánoval veľké útoky, ktoré by zabili čo najviac ľudí
Líder teroristickej siete al-Kájda Usáma bin Ládin radil extrémistickým skupinám, aby útočili aj na menšie mestá, aby ich cieľom boli aj vlaky nielen lietadlá, aby útoky plánovali na dôležité dátumy a aby pri jednom útoku zabili čo najviac Američanov.
Tieto informácie získali Spojené štáty z bin Ládinových denníkov a ďalších dokumentov, ako aj z počítačov, ktoré našli v jeho sídle v pakistanskom meste Abbottabád. Líder al-Kájdy posielal svojim nasledovníkom inštrukcie a rady na USB kľúčoch prostredníctvom kuriérov. Konkrétne informácie o plánovaných útokoch Američania zatiaľ nezískali.
Z nájdených materiálov vyplýva, že najhľadanejší terorista mal svoju organizáciu stále pod kontrolou a vedel o každom väčšom pláne či akcii al-Kájdy. Dokumenty ukázali, že bin Ládin bol nielen inšpiráciou pre organizáciu, ktorú založil, ale že al-Kájdu mal napriek svojej izolácii pod kontrolou a komunikoval s jej odnožami vrátane jemenskej Al-Kájdy na Arabskom polostrove.
Neexistujú však dôkazy, že by priamo stál za pokusmi o veľký útok, ako bol napríklad pokus vyhodiť do vzduchu lietadlo z Amsterdamu do Detroitu na Vianoce 2009. Nie je jasné ani to, či sa teroristické skupiny držali bin Ládinových rád a inštrukcií.
Bin Ládin mal podľa získaných materiálov prehľad o protiteroristickej činnosti amerických bezpečnostných síl a svojim nasledovníkom radil, ako sa jej vyhnúť. Špekuloval napríklad, že menšie útoky nepostačia na zmenu zahraničnej politiky USA, no útok, pri ktorom by zahynuli tisíce ľudí, by podľa neho mohol viesť k stiahnutiu Američanov z arabského sveta.
Dôležitým dňom a sviatkom prikladal bin Ládin veľký význam, pričom sa zamýšľal, ktorý deň by bol na útok najlepší. Vypichol napríklad americký Deň nezávislosti 4. júla alebo 10. výročie útokov z 11. septembra 2001.
tasr
