BRATISLAVA. Niektoré národné parlamenty sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú vďaka Lisabonskej zmluve iba akousi administratívnou inštitúciou Európskeho parlamentu (EP). Všetko však závisí od nich samotných. Pre TASR to povedal český senátor Luděk Sefzig, ktorý sa otázke národných parlamentov v súvislosti s Lisabonskou zmluvou venoval na konferencii v talianskej Florencii.
Administratívnou inštitúciou EP sa podľa neho môže stať "akýkoľvek parlament, v ktorom zvíťazí vôľa ísť po stanoviskách určitého sociálneho inžinierstva, ktorý sa snaží riešiť veci zhora bez toho, aby rešpektoval vlastnú vôľu svojho ľudu".
Dodal, že kvôli Lisabonskej zmluve národné parlamenty celkovo oslabli, zatiaľ čo EP získal. "Všetci vieme, že najväčším víťazom Lisabonskej zmluvy je EP. Národné parlamenty, ktoré majú veľmi blízko k občanom, tak musia sledovať najmä klauzuly, ktoré urýchľujú presun právomocí z národnej úrovne na európsku. To je hlavná úloha pre národné parlamenty," vysvetlil.
Sefzig zároveň zdôraznil, že národné parlamenty by sa nemali len tak vzdať svojej suverenity. "Pokiaľ by sa vzdali, myslím si, že EÚ by veľmi rýchlo skončila, lebo by vzniklo napätie medzi jednotlivými štátmi a regiónmi a došlo by k odstredeniu EÚ. Mohli by sme prestať pomýšľať na integráciu v tom efektívnom slova zmysle," vysvetlil.
Lisabonská zmluva okrem iného zabezpečila, aby sa spolurozhodovacia procedúra EP a Rady ministrov stala riadnou legislatívnou procedúrou, v ktorej má EP plné právo vyjadriť sa ku všetkým výdavkom v rámci ročných rozpočtov. Hospodárska politika a obchod sa stali politikami spadajúcimi pod demokratické skrutínium, čo posilnilo legitímnosť a akceptáciu európskych rozhodnutí v týchto oblastiach. Národné parlamenty dostali právomoc preverovať návrhy predkladané úniou a vznášať k nim pripomienky, pokiaľ sa domnievali, že sporná oblasť spadá do ich kompetencie.
