BRUSEL, BRATISLAVA. Aj bez ohľadu na to, ako dopadne dnešné stretnutie ministrov vnútra členských krajín Európskej únie, už teraz je jasné, že hranice Schengenu už nebudú také voľné, ako bývali. Ako prví s tým prišli v stredu Dáni.
Ich minister financií Claus Hjort Frederiksen podľa AFP vyhlásil, že po desiatich rokoch obnovia stále kontroly na hraniciach s Nemeckom a so Švédskom.
Zóna bez hraníc Dohodu o postupnom zrušení hraníc podpísali v roku 1985 v luxemburskom Schengene Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko a západné Nemecko. Začala platiť v roku 1995. Má 26 členov, z toho 22 krajín je z Európskej únie. Británia a Írsko do Schengenu odmietli vstúpiť, Rumunsko, Bulharsko a Cyprus čakajú na súhlas únie. Štyria členovia sú mimo únie: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
Hraničné kontroly pre údajný prílev kriminálnikov majú robiť colníci, lebo policajti podľa Schengenskej dohody nemôžu.
Dánsky minister pre imigráciu a utečencov Sören Pind dnes pri príchode do Bruselu zdôrazňoval, že pôjde o colné, a nie pasové kontroly.
"Colníci budú kontrolovať vozidlá, ktoré vyzerajú podozrivo, iné štáty to robia tiež," povedal Pind.
Kodaň si nepočkala na dnešné stretnutie v Bruseli, kde sa má hovoriť o dočasnom obnovení európskych hraníc.
Hovorí sa o tom už skoro mesiac, odkedy Taliansko umožnilo 20-tisíc utečencom z Afriky cestovať po únii. Nahnevalo to ďalšie krajiny najmä Francúzsko, kam mnohí z nich zamierili.
Slovensko podľa ministerstva vnútra „podporuje zámer Európskej komisie posúdiť dočasné opätovné zavedenie kontrol v prípade ťažkostí alebo zlyhania niektorého členského štátu“.
Hranice obnovili 66-krát Schengen bez hraničných kontrol, v ktorom je 25 krajín vrátane Slovenska, dnes možno obmedziť len pri ohrození verejného poriadku. Hraničné kontroly sa môžu obnoviť na maximálne 30 dní.
Štúdia think-tanku Centrum pre štúdium európskych politík (CEPS) uvádza, že táto výnimka sa využila od roku 1995 najmenej 66krát, aj pri svadbe španielskeho princa či návšteve motorkárskeho gangu na Islande.
V novom systéme by sa mali rozšíriť možnosti dočasne obnoviť hraničné kontroly vo výnimočných prípadoch, ako je tlak na hranice. Zvažujú aj vytvorenie európskych colníkov.
Komisia hovorí, že chce zabrániť tomu, aby mimoriadne situácie riešili krajiny na vlastnú päsť.
Nedôvera medzi členskými štátmi stúpa. Populárna šéfka krajnej pravice vo Francúzsku Marine Le Penová chce zo Schengenu vystúpiť.
Rakúsko a Nemecko čakali do posledného možného dňa, kým umožnili novým členským krajinám vrátane Slovenska pracovať bez obmedzení a Rumunsku a Bulharsku odkladajú vstup do Schengenu, lebo veľké štáty neveria, že budú dobre chrániť hranice.
V Holandsku zase hrozia, že deportujú nezamestnaných Poliakov.
Lepší život priťahuje Analytici vidia zmeny Schengenu ako kozmetické riešenie. „Európa je obklopená chudobnejšími ľuďmi, ktorí čoraz viac cestujú za hranice za lepším životom a tejto túžby ich nedokážeme natrvalo zbaviť,“ povedal analytik Hugo Brady z Centra pre európsku reformu pre New York Times.
Náhly nápor na hranicu nastal po revolúciách v severnej Afrike od januára tohto roka. Dohody južných európskych štátov s autokratmi, ktorí za peniaze lepšie strážili hranice, či brali späť migrantov, už neplatia.
Analytik: Je to proti slobode
MASSIMO MERLINO z Centra pre štúdium európskych politík si myslí, že členské štáty si už neveria.
Pomôže zmena Schengenu únii vyriešiť problém s migráciou?
„Nemyslím si to. Len to ďalej obmedzuje slobodu pohybu. Doterajšiu výnimku pri ohrození verejného poriadku využívali štáty únie dosť často v prípade športových udalostí či medzinárodných summitov. Komisia by radšej mala zlepšiť kontrolu, a nie ďalej obmedzovať Schengen.“
Budú musieť európske štáty prijať časť afrických migrantov z Talianska?
„Väčšina z asi 30tisíc migrantov, ktorí prišli do Talianska, sú ekonomickí migranti z Tuniska. Menej než 5tisíc z nich utieklo pred vojnou v Líbyi. Ak by došlo k ich rozdeleniu medzi štáty, ekonomických migrantov sa to netýka.“
Schengen stojí na dôvere medzi členskými štátmi. Stráca sa teraz?
„Áno. Schengen je založený na solidarite a spolupráci. Počas vojen na Balkáne členské štáty ukázali väčšiu solidaritu. Teraz nevidím solidaritu ani dôveru. Zmenili sa aj politici. V Taliansku Liga severu chcela strieľať na lode migrantov, vo Francúzsku Sarkozyho ohrozuje krajná pravica. Kým Rím poslal migrantov za hranice, Francúzi im ich vrátili späť.“
Ela Rybárová
Srbi utekajú za lepším
Vláda v Belehrade chce zakročiť proti falošným žiadateľom o azyl. Belgicko krajine hrozí zavedením víz.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Nielen utečenci z Afriky túžia po živote v Európskej únii. Minulý rok žiadalo o azyl v krajinách ako Belgicko či Švédsko aj 17 700 občanov Srbska. Po Iračanoch a Rusoch boli tretí najpočetnejší.
Počet žiadateľov o azyl z ekonomických dôvodov stúpol po tom, čo v decembri 2009 Európska únia zrušila Srbom vízový režim. Len s biometrickým pasom išli na západ tisícky turistov, ktorí tam chceli zostať.
Podľa srbských médií 95 percent z nich tvorili národnostné menšiny na chudobnom juhu krajiny – Rómovia, Albánci či Bosniaci. Len vo Švédsku napríklad žiadalo o azyl vlani 5-tisíc občanov Srbska.
Zašlo to až tak ďaleko, že Belgicko pohrozilo, že by mohli zrušiť Srbom vízový režim. Vláda na to reagovala opatrením, ktoré má znížiť počet falošných žiadateľov o azyl.
Chce napríklad zmeniť zákon, aby bolo možné organizátorov „azylovej turistiky“ zatknúť. Prísnejšie budú aj kontroly na hraniciach.
Tomáš Vasilko
