Zmenu presadzovali najmä liberálni demokrati, ktorí sa pri súčasnom systéme nevedia presadiť proti veľkým stranám.
LONDÝN. Podľa konečných výsledkov, ktoré v sobotu v Londýne zverejnila ústredná referendová komisia, sa proti zmene systému vyslovilo 67,9 a podporilo ju len 32,1 percenta účastníkov referenda. Účasť na referende bola 42-percentná.
Otázka zmeny volebného systému vyvolávala v Británii niekoľko týždňov vášnivé debaty a výrazne skomplikovala vzťahy medzi stranami vládnej koalície. Konzervatívci premiéra Davida Camerona boli od začiatku proti zmenám, zatiaľ čo liberálni demokrati, ich menší koaličný partner, boli jednoznačne za. Práve im by zmena volebného systému najviac prospela.
Británia má a aj si ponechá vo voľbách do Dolnej snemovne väčšinový volebný systém v jednomandátových volebných obvodoch. Práve tento systém sformoval už dlhé roky nemennú politickú scénu, na ktorej dominujú dva silné subjekty - Konzervatívna strana a Labouristická strana.
Liberálni demokrati, pre ktorých sa vžil prívlastok "večne tretí", sa pri tomto systéme nevedia presadiť, a preto navrhovali zmeniť volebný systém v parlamentných voľbách na pomerný, aký poznáme v strednej Európe.
Prehľad výsledkov všetkých štvrtkových volieb:
REFERENDUM O ZMENE SYSTÉMU VOLIEB DO PARLAMENTU
Voliči zmenu, ktorej zväčša nerozumeli, veľkou väčšinou hlasov odmietli. Proti zmene hlasovalo vyše 13 miliónov voličov, za 6,2 milióna.
Referendum bolo najdôležitejšie pre Liberálnych demokratov, ktorí ako tretia najsilnejšia britská strana už dlho usilujú o zmenu systému volieb do parlamentu v prospech menších strán.
Vypísanie referenda bolo vlani v máji podmienkou Liberálnych demokratov pre ich vstup do vlády. Konzervatívci sú proti zmene volebného systému, zásluhou ktorého sa v Británii doteraz striedali pri moci konzervatívci s labouristami.
ANGLICKO: KOMUNÁLNE VOĽBY
Konzervatívci v Anglicku obhajovali asi 5000 komunálnych kresiel, Liberálni demokrati 1850 a opoziční labouristi 1600, ktoré získali vo voľbách pred štyrmi rokmi.
Konečné výsledky, podľa webovej stránky BBC, priniesli konzervatívcom zisk 81 kresiel, labouristom pridali 800 kresiel a Liberálni demokrati naopak stratili 695 kresiel.
VOĽBY DO ŠKÓTSKEHO PARLAMENTU
V 129-člennom parlamente si Škótska národná strana (SNP) vôbec prvýkrát zabezpečila absolútnu väčšinu a môže pristúpiť k referendu o odtrhnutí Škótska od zvyšku Británie.
SNP získala 69 kresiel (+23), labouristi 37 (-7), konzervatívci 15 (-5) a Liberálni demokrati 5 (-12).
Parlament má právomoci v oblastiach ako je zdravotníctvo, vzdelávanie a doprava.
VOĽBY DO WALESKÉHO PARLAMENTU
Najsilnejšou politickou silou v 60-člennom parlamente boli doteraz labouristi, vládnuci v koalícii s nacionalistickou stranou Plaid Cymru.
Labouristi získali presne polovicu - 30 kresiel (+4), Plaid Cymru 11 (-4), konzervatívci 14 (+2), Liberálni demokrati 5 (-1).
VOĽBY DO PARLAMENTU SEVERNÉHO ÍRSKA
Tri hlavné britské politické strany sa na voľbách do 108-členného severoírskeho parlamentu nezúčastnili.
Čiastkové výsledky (zrátaných 12 z 18 obvodov) naznačili, že vládnuca koalícia probritskej Demokratickej unionistickej strany (DUP) s írskymi nacionalistami zo Sinn Féin obháji svoje mandáty. DUP má istých 36 kresiel a Sinn Féin 22.
Konečné výsledky nie sú zatiaľ známe.
JUŽNÝ LEICESTER - DOPLŇUJÚCE VOĽBY DO BRITSKÉHO PARLAMENTU
Kreslo, uvoľnené labouristickým poslancom kandidujúcim na starostu mesta, obhájili labouristi.
Zdroj: BBC, Reuters
tasr
