Berlín 1. júna (TASR) - Nemecko sa prvýkrát ocitá pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu v pozícii obžalovanej strany. Spolkovú republiku žaluje Lichtenštajnské kniežatstvo kvôli "pretrvávajúcemu porušovaniu medzinárodného práva", ktoré trvá údajne od roku 1998, píše dnešné vydanie denníka Die Welt.
O svojom kroku informovali vo štvrtok lichtenštajnské orgány vo Vaduze aj nemeckého veľvyslanca. Spolkové ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne naproti tomu vyhlásilo, že o tejto záležitosti nemá oficiálne informácie, uvádza Die Welt.
Lichtenštajnsko obvinilo Nemecko z toho, že protiprávne manipuluje s lichtenštajnským majetkom v zahraničí. Táto skutočnosť súvisí bezprostredne s nemeckými povojnovými zákonmi, ktoré umožňovali, aby sa na vyrovnanie nemeckých vojnových dlžôb použil aj majetok Lichtenštajnska.
Ide o rozsiahle pozemky, nehnuteľnosti a umelecké diela, ktoré boli v zákonnom vlastníctve kniežacej rodiny a občanov miniríše v údolí Rýna a nachádzali sa na území bývalého Československa.
Po prijatí Benešových dekrétov skonfiškovala v roku 1945 vtedajšia vláda v Československu aj majetok občanov Lichtenštajnska. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že Lichtenštajnsko možno pokladať za súčasť nemeckého národa. Takýto právny názor si však predstavitelia Lichtenštajnska, ktoré získalo suverenitu v roku 1806 a v oboch vojnách na európskom kontinente zostalo neutrálne, nikdy neosvojili a nesúhlasia s ňou ani dnes.
Víťazné mocnosti druhej svetovej vojny nikdy neuzatvorili s Nemeckom ani formálnu mierovú dohodu (existuje len dohoda o bezpodmienečnej kapitulácii nacistickej Tretej ríše) a skonfiškovali všetok nemecký majetok v zahraničí.
Túto prax NSR rešpektovala, pričom sa zaviazala, že obete repatriačných konfiškácií odškodní. Vzhľadom na nesúhlas Nemecka a Lichtenštajnska s Benešovými dekrétmi sa obe krajiny dohodli, že otázka lichtenštajnského majetku spred roka 1955, keď boli uzatvorené konkrétne dohody o náhrade vojnových škôd, sa už nebude otvárať.
Z tohto dôvodu nežiadalo Lichtenštajnsko od Nemecka nikdy náhradu škody. V roku 1998 však spolkový ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí nepriamo priznal, že Nemecko odškodnilo po vojne bývalé Československo aj časťou lichtenštajnského majetku.
Kniežatstvo malo záujem celú vec prerokovať s Nemeckom, príslušné orgány v Berlíne však požiadavku kniežacej miniríše zakaždým odmietli. Takúto prax zo strany Nemecka označilo suverénne Lichtenštajnsko za ignorantstvo a rozhodlo sa domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Žalobu podporili aj niektorí uznávaní znalci medzinárodného práva, uzatvára Die Welt.
