LONDÝN. K smrti 52 ľudí pri samovražedných útokoch v londýnskom dopravnom systéme v roku 2005 neprispelo zlyhanie žiadnej bezpečnostnej ani pohotovostnej služby.
Vyplýva to zo zverejneného verdiktu vyšetrujúcej sudkyne, ktorý zrejme sklame rodiny obetí.
Sudkyňa Heather Hallettová v závere súdneho vyšetrovania oficiálne potvrdila, že cestujúci londýnskej hromadnej dopravy boli "nezákonne zabití" pri "strašnom teroristickom čine" bombových atentátnikov inšpirovaných al-Káidou.
Príbuzní obetí požadovali prešetrenie
Výbuchy bômb v troch súpravách metra a v autobuse zo 7. júla 2005 boli najhoršími útokmi, aké zažila Británia v čase mieru. Nálože odpálili štyria britskí islamskí extrémisti, ktorí okrem seba zabili 52 ďalších ľudí a zranili vyše 700 osôb.
Mnohí príbuzní obetí požadovali úplné verejné vyšetrovanie bombových útokov s cieľom zistiť, či im polícia a domáca spravodajská služba MI5, ktorá sledovala dvoch útočníkov, nemohli zabrániť.
Vyšetrovanie tiež odhalilo nedostatky v reakcii pohotovostných služieb: zmätok, nedostatok potrieb na poskytnutie prvej pomoci či použitie vysielačiek nefungujúcich v podzemí.
Hallettová však uviedla, že predložené dôkazy "nedávajú dôvod na usúdenie, že úmrtia spôsobili alebo k ním prispeli zlyhania niektorej organizácie alebo jednotlivca". Všetky lekárske a vedené dôkazy podľa nej ukázali, že žiaden z 52 mŕtvych by neprežil ani v prípade, ak by sa k nemu pohotovostné služby dostali skôr.
Vypočuli vyše tristo svedkov
Súdne vyšetrovanie príčin úmrtí sa v Británii koná vždy, keď niekto zomrie násilnou smrťou alebo za neobvyklých okolností. Nekončí sa vyvodením zodpovednosti, no veľkú váhu majú následné odporúčania sudcov.
V prípade útokov z júla 2005 muselo súdne vyšetrovanie počkať na ukončenie trestnoprávnych procesov so všetkými osobami obvinenými zo spojenia s útočníkmi.
Za koronerku prvého verejného preskúmania útokov a udalostí, ktoré k ním viedli, určili Hallettovú, ktorá si za päť a pol mesiaca vypočula vyše 300 svedkov.
Okrem úradného určenia príčin smrti obetí vydala odporúčania, ktoré podľa nej "môžu zachrániť životy" v budúcnosti.
Zdroj: AP, Reuters