Obyvatelia srbskej časti Bosny sa majú v polovici júna vyjadriť k ďalšej existencii bosnianskeho štátneho súdu pre vojnové zločiny.
SARAJEVO. Bosnianski Srbi dostali ultimátum, aby do budúcej stredy odvolali referendum o súde pre vojnové zločiny, ktoré by mohlo ešte viac podkopať krehkú stabilitu Bosny a Hercegoviny. Agentúre AP to v Sarajeve oznámil turecký veľvyslanec Vefahan Ocak.
Obyvatelia srbskej časti Bosny sa majú v polovici júna vyjadriť k ďalšej existencii bosnianskeho štátneho súdu pre vojnové zločiny. Ten je podľa bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika ilegálny a zaujatý proti Srbom.
Veľvyslanci kľúčových veľmocí sa v Sarajeve zišli na krízových rokovaniach zameraných na riešenie krízy.
Na referende trvajú
Ultimátum v stredu vyhlásil medzinárodný správca Bosny Valentin Inzko, ktorý disponuje širokými právomocami.
Inzko v stredu hovoril s Dodikom, ten však trvá na referende. Na budúci týždeň bude Inzko informovať Bezpečnostnú radu OSN o "najhoršej kríze" v Bosne od konfliktu z rokov 1992-95.
Bosna je od vojny rozdelená na dva miništáty - srbský a bosniansko-chorvátsky. Srbi si chcú ponechať čo najširšiu autonómiu, Únia však prijatie Bosny podmieňuje posilnením centrálnych inštitúcií.
Dodik niekoľkokrát pohrozil aj ľudovým hlasovaním o nezávislosti Republiky Srbskej (RS).
Júnové referendum je namierené proti úradu medzinárodného správcu a federálnym inštitúciám. Podľa Inzka by hlasovanie mohlo ohroziť celú mierovú dohodu z roku 1995.
Bosna čelí kríze
Bosna a Hercegovina čelí najväčšej kríze od konca vojny v roku 1995. Vo štvrtok to vyhlásila mimovládna organizácia Medzinárodná krízová skupina (ICG), ktorá sa zaoberá problémami v tejto oblasti.
Šéfka spoločnosti Louise Arbourová o tom prostredníctvom oficiálneho listu, ktorý získala agentúra AFP, informovala aj európskych lídrov vrátane stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya.
"Hrozba násilia možno nie je bezprostredná, ale ak tento proces bude pokračovať, je to len otázkou blízkej budúcnosti," varovala
Bosnianskym politickým lídrom sa od volieb na sklonku roku 2010 stále nepodarilo vytvoriť centrálnu vládu, ktorá je základným predpokladom prijatia reforiem potrebných na priblíženie krajiny k Európskej únii.
