Tirana 28. júna (TASR) - Leka Zog, syn bývalého albánskeho kráľa, a jeho rodina sa dnes vrátili do vlasti. Na letisku v albánskej metropole Tirana ich vítalo niekoľko stoviek prívržencov, ktorí mávali štátnymi vlajkami a vykrikovali monarchistické heslá. "Ďakujem albánskemu ľudu a parlamentu, že mi dali možnosť vrátiť sa do svojej vlasti," povedal Leka Zog novinárom, keď pozdravil približne 500-členný dav, ktorý skandoval slovo "kráľ".
"Stratené nádeje Albáncov sa vracajú s kráľom," povedal 75-ročný Liman Kola, ktorý cestoval až zo severoalbáskeho mesta Mat, domovského mesta Zoga, aby privítal kráľovskú rodinu. Nízka účasť vítajúcich na letisku - vodcovia Zogovej promonarchistickej Strany legality dúfali, že sa na nej zúčastnia tisíce ľudí - naznačuje, že myšlienka monarchie znamená pre väčšinu Albáncov iba málo.
"Kráľ je súčasťou histórie," dodal 45-ročný Perparim Kurd, pasažier na letisku. "Je súčasťou historickej nostalgie, ale neverím, že bude hrať nejakú rolu v politickom živote krajiny."
Zog, sprevádzaný manželkou, synom, matkou a dvoma tetami, zamával davu pred tým, ako nastúpil do bielej limuzíny s oknami pokrytými albánskymi vlajkami. Jeho predchádzajúca návšteva pred piatimi rokmi sa skončila útekom z krajiny kvôli policajnému vyšetrovaniu prípadu smrti jednej osoby pri prestrelke. K streľbe došlo počas nepokojov po referende, v ktorom Albánci hlasovali proti znovuzavedeniu monarchie. Tú zrušili albánski komunistickí vládcovia v roku 1946, menej než dve desaťročia po tom, čo vznikla vďaka Zogovmu otcovi, ktorý sa sám vyhlásil za kráľa.
Albánsky prezident začiatkom tohto roku udelil Zogovi amnestiu v súvislosti s obvinením z nelegálneho držania zbrane, z ktorého bol obvinený v neprítomnosti. Začiatkom tohto mesiaca parlament krajiny schválil rezolúciu, ktorou podporil návrat Zoga do vlasti.
Leka Zog, ktorý mal sotva dva dni, keď jeho rodina utiekla z Albánska pred talianskou inváziou, vyhlásil, že návrat do vlasti bol vždy snom jeho rodiny. Zog dosiaľ neprezradil, čo v Albánsku plánuje robiť. Možno bude usilovať o ďalšie referendum o monarchii - on a väčšina albánskych prívržencov monarchie, ktorých je 400.000 tvrdia, že referendum z roku 1997 bolo sfalšované. "Kráľ si myslí, že o otázke monarchie by mal rozhodovať albánsky ľud," cituje Zogovho hovorcu americká agentúra Associated Press.
História albánskej kontroverznej kráľovskej rodiny sa začala v roku 1928, keď sa Lekov otec Ahmet Zog vyhlásil za kráľa. Tri roky predtým sa Ahmet Zog, moslimský vodca zo severného Albánska, vyhlásil za prezidenta. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1920, keď bol vymenovaný za ministra vnútra. Kráľ Zog I. zomrel v roku 1961 v exile v Paríži. Jeho potomkovia odvtedy žili v Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch, Francúzsku, Egypte a Juhoafrickej republike.
Zog navštívil vlasť od pádu komunizmu v roku 1991 dvakrát. V roku 1993 strávil v Albánsku len niekoľko hodín, pretože mu úrady nedovolili vstup s odôvodnením, že jeho kráľovský pas je neplatný. Opäť sa vrátil v roku 1997, keď v Albánsku zavládla anarchia a chaos po krachu pyramídových investícií, v ktorých väčšina Albáncov prišla o celoživotné úspory.
Leka Zog dúfal, že po hlasovaní v referende sa vráti späť na trón. Tušiac neúspech ešte pred vyhlásením výsledkov plebiscitu Zog - oblečený v maskáčoch s pištoľou a samopalom - viedol dav ozbrojených demonštrantov k budove volieb v Tirane. Nasledovala prestrelka s políciou, pri ktorej prišla o život jedna osoba a niekoľko ľudí utrpelo zranenia. Súd v Tirane ho potom odsúdil v neprítomnosti na tri roky väzenia na základe obvinení z organizovania ozbrojeného povstania. Odvolací súd neskôr obvinenie voči nemu zmiernil na nelegálne držanie zbrane.
Kráľovská rodina bude bývať v prenajatej trojposchodovej vile v centre Tirany - kráľovské paláce totiž skonfiškovali komunisti. Jeden z nich teraz slúži ako prezidentský palác.
