Aj moja štvorročná dcéra vie, že pred mnohými rokmi sa stalo niečo hrozné.
Že keď tento pondelok hučala siréna, bolo to preto, lebo veľa detí sa stratilo svojim rodičom a nikto ich už nikdy nenájde. Tak tu deťom v jej veku vysvetľujú holokaust a spomienky naň.
Aj keď ony si to potom v hlavách uložia inak.
Syn mojej kamarátky neverí, že tie deti sa stratili naveky. Veď predsa existuje Superman, a ten ich zachráni. Aj keď už asi budú dospelí, lebo za tie roky museli vyrásť, ak, pravda, nežijú v krajine Petra Pana, kde sa nedospieva.
Keby to nebolo nevedomky kruté, bolo by takéto vysvetlenie skoro dojímavé.
Osvienčimská lož na akademickej pôde
To, čo vedia škôlkari, nevedia či nechcú vedieť arabskí univerzitní študenti. Na univerzite v Haife 40 percent z nich otvorene hovorí, že holokaust nikdy nebol alebo sa nestal v takom rozsahu, ako sa všeobecne vie.
Osvienčimská lož na pôde akademickej inštitúcie židovského štátu.
Zhrozené ministerstvo školstva sa rozhodlo, že proti tomu zakročí. Od tohto školského roku budú musieť všetci študenti na arabských stredných školách na maturite povinne odpovedať na otázku z dejín holokaustu.
Neviem, čo sa tým vyrieši, aj keď úplne rozumiem tomu, že je viac ako nehorázne, aby študenti spochybňovali holokaust, čo je vo viacerých krajinách trestné.
A neviem, či povinná maturitná otázka zmení postoj týchto ľudí k ich spoluobčanom.
Totálna tuposť
Toto nie je o hlúposti, nedostatku informácií, vymývaní mozgov a zakrývaní si očí. Toto je o totálnej tuposti, a nech mi prepáčia všetci, čo teraz idú oponovať, že trpeli aj Arabi. Lebo to neobstojí.
Poznám veľa Izraelčanov, ktorí by Arabom dali aj posledné, aj takých, čo sa na nich pozerajú cez rasistické okuliare.
Ani jedného z nich som nepočula hovoriť, že sa Arabom nestali príkoria. Nezhodujú sa v tom, či boli zaslúžené, alebo nezaslúžené, nevyhnutné alebo odvrátiteľné, ale nepopierajú ich existenciu.
Netvária sa, že ide o nejaký výmysel. A že tie stratené deti sa iba zabudli v krajine Petra Pana a raz sa vrátia na Supermanových krídlach.
