KÁHIRA. Palestínske frakcie Hamas a Fatah dnes v egyptskej Káhire verejne oznámili uzavretie dohody o zmierení, ktorá ukončuje ich štvorročný rozkol.
Podľa palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása sa končia "štyri čierne roky", ktoré poškodzovali palestínske záujmy.
"Oznamujeme Palestínčanom, že sme navždy obrátili čiernu stránku rozporov," povedal Abbás na slávnostnej ceremónii v sídle egyptskej tajnej služby v Káhire. Západom podporovanú dohodu medzi Hamasom a Fatahom sprostredkoval Egypt.
Najmenej 1500 Palestínčanov dnes pochodovalo v Gaze na podporu dohody o zmierením medzi Abbásovým hnutím Fatah a radikálnym islamistickým hnutím Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.
Prvýkrát za uplynulé štyri roky dnes viala vlajka sekulárneho Fatahu pri zelených vlajkách Hamasu. Abbás tiež dodal, že čoskoro navštívi Gazu.
Dohoda umožňuje vytvorenie spoločnej dočasnej palestínskej vlády pred voľbami, ktoré sa uskutočnia na budúci rok.
Hamas chce zvrchovaný štát s metropolou Jeruzalem
Vodca Hamasu Chálid Mišál po slávnostnom oznámení uzavretia dohody s umierneným Fatahom vyhlásil, že Hamas je "pripravený zaplatiť akúkoľvek cenu" za zmierenie Palestínčanov.
Povedal, že Hamas chce zriadenie nezávislého, zvrchovaného palestínskeho štátu na území Západného brehu a v pásme Gazy s hlavným mestom Jeruzalemom.
"Naším cieľom je zriadiť slobodný a kompletne zvrchovaný palestínsky štát na Západnom brehu a v pásme Gazy, ktorého hlavným mestom bude Jeruzalem, bez akýchkoľvek osadníkov a bez toho, aby sme sa museli vzdať jedinej piade pôdy či práva na návrat palestínskych utečencov," zdôraznil.
Sporili sa o miesta na sedenie
Začiatok dlhoočakávaného slávnostného vyhlásenia asi hodinu meškal, údajne pre spor o tom, kde bude kto sedieť.
Zdroj z frakcie Islamský džihád, ktorý bol prítomný na slávnosti, povedal, že strany sa sporili o tom, či má vodca Hamasu Chálid Mišál sedieť na pódiu vedľa palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása alebo v pléne spolu s predstaviteľmi ďalších palestínskych frakcií.
Abbás chcel sedieť na pódiu sám, aby zdôraznil svoje postavenie prezidenta, dodal zdroj citovaný agentúrou DPA.
Netanjahu: Dohoda je úderom pre mierový proces
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odsúdil dohodu a označil ju za vážny úder pre blízkovýchodný mierový proces.
"To, čo sa dnes stalo v Káhire, je strašnou ranou pre mier a veľkým víťazstvom pre terorizmus," vyhlásil Netanjahu počas návštevy Londýna.
Izrael avizoval, že nebude rokovať s novou palestínskou vládou za účasti militantného hnutia Hamas, ktoré vyzýva na zničenie židovského štátu.
Abbás: Navždy sme skoncovali s vnútorným rozkolom
"Oznamujeme, že sme navždy obrátili stranu za rozkolom," povedal Abbás, podľa ktorého zmierenie "otvára cestu nielen uprataniu palestínskeho domu, ale aj spravodlivému mieru".
Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktorý na dohodu medzi Fatahom a Hamásom reagoval s nevôľou, pritom odkázal, že si musí "vybrať medzi (nelegálnymi židovskými) osadami a mierom".
Abbás zároveň obvinil Izrael, že palestínske zmierenie využíva ako "zámienku, aby sa vyhol mierovým rokovaniam.
Zmierovacia dohoda
Dohodli sa na:
Vytvorení palestínskej vlády z nezávislých osobností. Jej hlavné úlohy budú zahŕňať prípravu na voľby, riešenie vnútorných záležitostí vyplývajúcich z palestínskeho rozkolu, pokračovanie obnovy pásma Gazy a zrušenie blokády Gazy, zjednotenie inštitúcií palestínskej samosprávy na Západnom brehu a v pásme Gazy.
Usporiadaní volieb do palestínskej legislatívnej rady, volieb prezidenta a členov palestínskej národnej rady, ktorá reprezentuje Palestínčanov na palestínskych územiach, do jedného roka od podpísania dohody.
Zriadení výboru, ktorý bude dohliadať na voľby. Na jeho zložení sa dohodnú.
Vytvorení (formou konsenzu) "najvyššej bezpečnostnej rady". zloženej z "profesionálnych dôstojníkov". Ide o medzistupeň pred reformou separátnych bezpečnostných síl oboch konkurenčných frakcií.
Na opätovnom zvolaní palestínskej legislatívnej rady, ktorá sa nezišla odkedy sa vlády v pásme Gazy zmocnil v roku 2007 Hamas.
Na vzájomnom prepustení svojich politických väzňov v pásme Gazy a na Západnom brehu. Predstavitelia oboch strán ich prítomnosť popierajú. Výbor prekontroluje zoznamy mien väzňov a preverí, z akého dôvodu sa dostali do väzenia.
Fatah
je hlavný prúd palestínskeho nacionalistického hnutia, v roku 1965 ho založil Jásir Arafat. Sekulárne hnutie je najväčšou z frakcií, ktoré vytvárajú Organizáciu pre oslobodenie Palestíny (OOP). Hamas v OOP nie je.
Pôvodne podporoval ozbrojený boj za vznik palestínskeho štátu, neskôr viedol mierové rokovania s Izraelom s cieľom vytvoriť palestínsky štát na Západnom brehu a v pásme Gazy, s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom. Všetky tieto územia okupuje od vojny v roku 1967 Izrael.
Vodca Fatahu Arafat podpísal s Izraelom v roku 1993 prvú, predbežnú, mierovú dohodu. Napriek sprostredkovateľskému úsiliu USA ku konečnej dohode nikdy nedospeli, vzájomne sa obviňujú z neúspechu. Najnovšie priame rokovania sa dostali do slepej uličky vlani v septembri.
Arafat zomrel v roku 2004 a na čele Fatahu ho v roku 2005 vystriedal Mahmúd Abbás. Zdedil rozdelenú stranu, sužovanú korupčnými škandálmi, ktorá stratila širokú podporu.
V parlamentných voľbách v roku 2006 zvíťazil po rokoch dominantného postavenia Fatahu radikálny Hamas. O rok nato sa násilím zmocnil vlády v pásme Gazy. Vplyv Fatahu na Západnom brehu zredukovali pokračujúce vnútorné spory a nástup technokratického premiéra Saláma Fajjáda.
Hamas
je najväčšie palestínske militantné islamistické hnutie. Bolo založené v roku 1987 počas prvej palestínskej intifády (povstania). Pôvodne sa sústredilo na ozbrojený boj voči Izraelu a na početné sociálne programy, postupne sa však zapojilo do politiky.
Hamas je za použitie sily v boji s Izraelom a je proti vyjednávaniu s ním. Jeho zakladajúca charta vyzýva na zničenie Izraela. Hamas deklaroval, že pristúpi na vytvorenie palestínskeho štátu vedľa Izraela a dlhodobé prímerie v rámci "prechodného riešenia". Povedal tiež, že bude "rešpektovať vôľu ľudu", čo naznačuje, že by pristúpil na dohodu o "dvoch štátoch" s Izraelom, ak ju podporia voliči v referende.
Keďže sa nevzdal násilia a odmieta uznať Štát Izrael, západné mocnosti považujú Hamas za teroristickú organizáciu. V 90. rokoch a počas druhej intifády, od roku 2000, uskutočnil viacero sérií samovražedných útokov na Izraelčanov.
Hamas patrí do regionálnej aliancie zloženej z Iránu, Sýrie a šiitského hnutia Hizballáh v Libanone, ktorí sú proti americkej politike na Blízkom východe. Hlavný líder Hamasu Chálid Mišál žije v sýrskom Damasku.
Vláda Hamasu v pásme Gazy prežila izraelskú vojenskú ofenzívu v rokoch 2008-09, ktorú vyvolalo jeho ostreľovanie Izraela raketami. V konflikte zahynulo približne 1400 Palestínčanov, vrátane stoviek civilistov a 13 Izraelčanov. Podpora Hamasu sa po rokoch blokády a izolácie pásma Gazy zredukovala.
