KÁBUL. Afganské hnutie Taliban spochybnilo zabitie Usámu bin Ládina a vyhlásilo, že nemá dosť presvedčivých dôkazov o smrti lídra al-Káidy.
"Keďže Američania neposkytli žiadne prijateľné dôkazy, ktoré by podporili ich tvrdenie, a keďže nikto z blízkych spolupracovníkov Usámu bin Ládina úmrtie nepotvrdil ani nevyvrátil... islamský emirát považuje akékoľvek takéto tvrdenie za predčasné," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia hovorcu Talibanu Zabiulláha Mudžáhida.
Islamistická skupina dodala, že ďalšie vyjadrenie k záležitosti poskytne až na základe dôkazov od bin Ládinových spolupracovníkov.
Zabitie bin Ládina oficiálne oznámil americký prezident Barack Obama. Špeciálne jednotky šéfa al-Káidy zneškodnili v nedeľu v pakistanskom meste Abbottabad, približne 60 kilometrov severne od Islamabadu.
Telo previezli na lietadlovú loď a pochovali niekde v Arabskom mori. Washington zatiaľ nezverejnil nijaké fotografie bin Ládinovho tela ani pohrebu.
Pakistan označil operáciu ako nepovolenú
Pakistan vyjadril hlboké znepokojenie nad "nepovolenou" akciou amerických jednotiek, pri ktorej bol zabitý vodca al-Káidy.
Vo vyhlásení pakistanskej vlády sa uvádza, že tento vojenský zásah nemôže poslúžiť ako precedens pre budúce americké operácie v Pakistane. Informovala o tom agentúra AP.
Washington oznámil, že Islamabad o útoku helikoptér na sídlo Usámu bin Ládina na pakistanskom území neinformoval z bezpečnostných dôvodov.
Kritici priamo v Pakistane obviňujú vládu, že dovoľuje Spojeným štátom narušovať suverenitu krajiny. Islamabad zase nahnevali podozrenia, ktoré zazneli na medzinárodnej scéne, že Pakistan ukrýval bin Ládina.
Egyptskí právnici kritizujú Obamu
Obama by mohol byť podľa skupiny egyptských právnikov bratý na zodpovednosť za zabitie Usámu bin Ládina, uviedlo internetové vydanie egyptských novín al-Ahrám.
Výbor pre ľudské práva egyptského syndikátu právnikov vydal vyhlásenie s názvom "Kovboj Obama". Zatracuje v ňom amerického prezidenta za rozhodnutie o zabití bin Ládina a za to, že telo šéfa al-Káidy bolo hodené do mora.
Podľa vyhlásenia išlo "o vraždu" a akýkoľvek americký príkaz na zabitie niekoho na pôde islamskej krajiny je proti princípom demokracie a proti ľudským právam.
Hodenie tela do mora sa považuje za čin, ktorý nie je v súlade s islamom a je neúctivý. Je to odrazom toho, že Spojené štáty nedbajú na náboženské cítenie alebo ľudské práva, uvádza sa vo vyhlásení.
Podľa slov Johna Brennana, poradcu Obamu v protiteroristických otázkach, boli ostatky bin Ládina pochované v "prísnom prispôsobení sa islamským pravidlám a zvykom".
USA: Bola to zákonná operácia
Americký minister spravodlivosti Eric Holder označil za zákonnú operáciu amerických jednotiek, pri ktorej bol zabitý Usáma bin Ládin.
Holder uviedol, že odnesenie tela šéfa al-Káidy bolo tiež v súlade so zákonom. Tieto skutky boli podľa neho "zákonné, legitímne a primerané".
Vo vystúpení pred legislatívnym výborom americkej Snemovne reprezentantov Holder vysvetlil, že ľudia, zodpovední za akciu, postupovali pri rozhodovaní i realizácii samostatne a urobili to dobre.
OSN chce podrobnosti o akcii
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová vyzvala Spojené štáty, aby poskytli Organizácii Spojených národov podrobnosti o usmrtení bin Ládina. Dodala, že protiteroristické operácie musia rešpektovať medzinárodné právo.
Pillayová pripomenula, že šéf al-Káidy bol "veľmi nebezpečný muž", ktorý sa prihlásil k zodpovednosti za riadenie najšokujúcejších teroristických činov vrátane útokov z 11. septembra 2001 v USA.
"Bola to komplexná operácia a bolo by prospešné, keby sme vedeli presné fakty ohľadne jeho zabitia. Spojené národy stále zdôrazňujú, že všetky protiteroristické operácie musia rešpektovať medzinárodné právo," uviedla vo vyhlásení Pillayová.
Time vychádza s preškrtnutým Usámom
Americký magazín Time vo štvrtok ponúkne špeciálne vydanie venované smrti Usámu bin Ládina. Titulku bude zdobiť červenou farbou preškrtnutá kresba tváre lídra al-Káidy.
Bin Ládin sa stane len štvrtou takto upravenou osobou v dejinách časopisu, uviedla agentúra AP.
Tejto "pocty" sa v máji 1945 dostalo nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi, v apríli 2003 irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi a v júni 2006 vodcovi irackej al-Káidy Abú Musábovi Zarkáwímu.
Mimoriadne vydanie bude mať 68 strán.
