WASHINGTON, PRAHA. Egyptský lekár Ajmán Zavahrí (59), hlavný ideológ teroristickej siete al-Káida, by sa mohol stať po smrti Usámu bin Ládina jeho nástupcom v čele tejto radikálnej islamistickej organizácie.
Jeden z najhľadanejších teroristov sveta, za ktorého dolapenie vypísali USA odmenu 25 miliónov dolárov, bol zástupcom bin Ládina v al-Káide od roku 1988.
Zavahrí sa zrejme ukrýva v hornatej oblasti pri hraniciach Afganistanu a Pakistanu. Zavahrí je podľa niektorých špekulácií dokonca ešte skúsenejší a radikálnejší, než bol samotný bin Ládin. Zrejme mal posledné slovo v útokoch na USA v septembri 2001, hľadajú ho aj pre bombové atentáty na americké veľvyslanectvá v Afrike v roku 1998, pripisuje sa mu naplánovanie ďalších mnohých teroristických útokov po celom svete.
Lekár na zozname hľadaných teroristov Vyštudovaný lekár Zavahrí o sebe často dáva často vedieť prostredníctvom zvukových záznamov. Naposledy sa pripomenul v apríli, keď v nahrávke vyzval moslimov na boj proti NATO a USA v Líbyi.
V januári 2006 napríklad označil vtedajšieho amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho za mäsiara, v septembri 2009 zase urážal terajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu, o ktorom povedal, že je zločinec a podvodník.
Zavahrí je na zozname teroristov, ktorým USA na konci septembra 2002 zmrazili bankové kontá v USA. Na žiadosť Egypta na neho v tej istej dobe vydal zatykač Interpol a v októbri 2001 ho potom Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zaradil na zoznam najhľadanejších teroristov a vypísal na jeho hlavu odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.
V decembri 2001 bol údajne zranený pri nálete amerických lietadiel na oblasť podzemného pevnostného systému Tora Bora na východe Afganistanu. Pri útoku údajne prišli o život Zavahrího žena Azza a tri dcéry.
Zavahrí údajne tiež dohliadal na finančné toky v rámci Al-Kajdy, s bin Ládinom sa prvýkrát stretol v polovici 80. rokov v Pakistane, keď spolu bojovali proti sovietskej okupácii Afganistanu.
Obviňujú ho aj z atentátu na Sadata Egypt viní Zavahrího skoršie Organizácii islamskej svätej vojny (nazývanú Nový džihád) z atentátu na bývalého egyptského prezidenta Anvara Sadata v roku 1981. V súvislosti s atentátom na Sadata bol Zavahrí rovnako ako ďalší členovia Nového džihádu postavený v Egypte pred súd. Za nelegálne držanie zbrane dostal trojročný trest, ktorý si odpykal.
Rodák z egyptskej Gízy Ajmán Zavahrí (narodený 19. júna 1951) žije v emigrácii od roku 1985, keď údajne odišiel do Saudskej Arábie. V roku 1999 bol v Egypte opäť súdený za aktivity spojené s Novým džihádom. V neprítomnosti ho odsúdili na trest smrti.
Zo Saudskej Arábie nakrátko zavítal do Pakistanu a potom do Afganistanu. Tam vraj v roku 1990 staval na nohy Džihád, ktorý bol po Sadatovej vražde prenasledovaný. Začiatkom 90. rokov žil údajne v Dánsku, Švajčiarsku, USA a Sudáne a používal vraj francúzsky, holandský a švajčiarsky pas. Od roku 1996 sa pravdepodobne skrýval v Afganistane.
Pochádza z rodiny učencov Zavahrí pochádza z rodiny lekárov a učencov, jeho starý otec bol napríklad veľkým imámom univerzity pri mešite Al-Azhar. Medzi egyptskými radikály sa Zavahrí pohybuje od roku 1966. Ako pätnásťročného ho zatkli za členstvo v zakázanom Moslimskom bratstve, čo je najstaršia islamistická skupina v arabskom svete.
V roku 1974 Zavahrí dokončil káhirskú fakultu medicíny a o štyri roky neskôr získal diplom v špecializácii chirurgia. Od roku 1979 bol ženatý. Napísal niekoľko kníh o islamskom hnutí.
Jeden z prejavov Ajmana Zavahrího spred dvoch rokov
Autor: Robert Míka, čtk
