Hovorme tomu trebárs „druhý Mníchov“. Európa sa k nám zasa postavila chrbtom. No my sa nedáme. „Je to národný klenot. Nesmieme ho nechať padnúť, neustupujeme a sme odhodlaní ísť do čelného konfliktu,“ vyhlásil český europoslanec Jan Březina.
Česko je šokované rozhodnutím Európskej komisie neuznať tento obľúbený výrobok ako „zaručenú tradičnú špecialitu“. Stĺpčekár nechce vyprovokať u čitateľov slzy dojatia, ale nemôže si pomôcť.
Do textu sa mu derú obrázky šťastných českých detí, ktoré odhrýzajú z chlebov natretých tou zdravou pochúťkou. Skutočne niekto myslí vážne, že české mamy a babičky budú deťom natierať desiatu nejakým... rozotierateľným tukom?
Nie! Český lev si nenechá diktovať, čo sa bude predávať v plastových téglikoch. A nech si Brusel nemyslí, že sa necháme kúpiť drobnými ústupkami, asi ako keď Európska komisia pred dvomi mesiacmi uznala ako zaručené tradičné špeciality špekáčiky a loveckú salámu.
Nenecháme sa umlčať, nátierkové maslo musí byť po ich boku. Niektoré veci sú jednoducho príliš sväté (a ľahko rozotierateľné), než aby sa s nimi mohlo kupčiť.
Voláme na stráž zdravý rozum! Tak ako zázvorové pivo nie je z chmeľu, granátové jablko nerastie na jabloniach, Nový Jičín nie je Jičín a dokonca ani morský vlk nikdy nezožral Karkulku, tak je hádam každému jasné, že nátierkové maslo nie je maslo. Nenechajme sa zastrašiť!
Pochopiteľne, ak by náhodou skutočne došlo ku konfliktu, tak sa – ako vždy v minulosti – naoko vzdáme, nepriateľovi sa podrobíme a stiahneme sa do vnútorného odboja.
Nech si nikto nemyslí, že vo svojich bytoch či chatách povieme tej dobrote inak než nátierkové maslo! S víťazoslávnym a hrdým úsmevom na perách!
A nepochybne sa nájdu i hrdinovia, ktorí zakázané slová prenesú polohlasno i pri pokladniach v supermarketoch. Dobre si zapamätajme ich mená a tváre!
Až nás od Bruselu oslobodí Čína alebo India, budú to tí, ktorí ponesú pyšné označenie: štvrtý, takzvaný nátierkový odboj.
