Šesť rokov po smrti bývalého pápeža pred miliónovým davom blahorečili. K svätosti potrebuje ďalší zázrak.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
RÍM, BRATISLAVA. Rakvu s jeho pozostatkami vystavili v Bazilike sv. Petra. Jeho krv ukázali veriacim v Ríme aj v Krakove. A on sa na tú slávu pozeral – definitívne a oficiálne – z neba.
Pápež Benedikt XVI. včera vo Vatikáne pred davom pol druha milióna ľudí vyhlásil svojho predchodcu Jána Pavla II. za blahoslaveného.
„Je to uznanie, že mimoriadnym spôsobom prežíval vieru,“ vysvetľuje Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska. Blahorečenie tiež znamená, že cirkev definitívne uznáva, že bývalý pápež je v nebi.
Rýchly proces
K blahorečeniu poľského pápeža prišlo šesť rokov a jeden mesiac od jeho smrti. Spolu s Matkou Terezou ide o jedno z najrýchlejších v novodobých dejinách.
Pápežov nástupca Benedikt XVI. využil výnimku a preskočil päťročnú čakaciu lehotu – proces blahorečenia odštartoval mesiac po pohrebe.
„Boli aj hlasy, aby Benedikt XVI. využil možnosť blahorečiť Jána Pavla II. bez zázraku. Ten však trval na klasickej ceste,“ hovorí Kováčik.
Cirkev nakoniec ako zázrak uznala uzdravenie francúzskej sestry, ktorá trpela Parkinsonovou chorobou a vyliečila sa po modlitbách k pápežovi.
Ján Pavol II. dostal titul blahoslavený. Blahorečenie tiež znamená, že sa k nemu veriaci môžu modliť. Môžu mu tiež venovať omše, ale v tomto prípade iba v Poľsku a v Ríme.
Sviatok bude mať každoročne 22. októbra, v deň, keď sa v roku 1978 ujal pontifikátu.
Takisto môžu veriaci uctievať jeho relikvie. V tomto prípade krv, ktorú mu lekári vzali tesne pred smrťou. Jednu ampulku včera vystavili v Ríme, druhú v poľskom Krakove.
K svätosti ďalší zázrak
Blahorečenie je posledným stupňom predtým, ako Jána Pavla II. vyhlásia za svätého. Aby sa tak stalo, musia dokázať aj jeho ďalší zázrak.
„Očakáva sa rýchly priebeh. Papierovo je už proces pripravený,“ povedal Kováčik. Nedá sa však odhadnúť, kedy sa udeje vysvätenie – spomína sa lehota rok alebo dva.
Pre svojich rodných Poliakov je prvý slovanský pápež svätý už teraz. Včera si blahorečenie pozrelo v Krakove 100-tisíc ľudí a sledovali ho aj v iných mestách.
V dave pol druha milióna ľudí v Ríme, medzi ktorými bol aj diktátor zo Zimbabwe Robert Mugabe, ktorému Taliansko dovolilo prísť, bolo asi 80-tisíc Poliakov.
„Boli sme na pohrebe a proste sme museli ísť aj na blahorečenie,“ povedal pre Reuters Janusz Skibinski, ktorý z domu pri hraniciach s Bieloruskom šoféroval do Ríma 29 hodín.
Vyhlásenie pápeža za svätého nie je nič nezvyčajné. V dejinách podľa BBC do procesu kanonizácie zaradili štvrtinu pápežov. Naposledy za svätého vyhlásili Pia X., ktorý zomrel v roku 1914.
Pred rakvou s pozostatkami Jána Pavla II. sa modlil aj jeho nástupca Benedikt XVI.
FOTO - ČTK/AP
Vo Vatikáne si blahorečenie prišlo pozrieť podľa odhadov pol druha milióna ľudí.
FOTO - ČTK/AP
Uzdravená žena priniesla pápežovu krv
Sestra z Francúzska trpela Parkinsonovou chorobou, akú mal aj Ján Pavol II. Zázračne sa vyliečila, keď sa k nemu modlila.
RÍM, BRATISLAVA. Práve ona počas blahorečenia priniesla v Ríme pred veriacich relikviu s krvou Jána Pavla II. Jej zázračné vyzdravenie zaistilo zosnulému pápežovi titul blahoslavený.
Francúzskej sestre Marie Simon-Pierre zistili v roku 2001 Parkinsonovu chorobu. Presne tou istou chorobu trpel aj poľský pápež.
Sestre z Normandie zasiahla ľavú časť tela, ruku aj nohu. Trpela bolesťami, lekári jej dávali len niekoľko rokov života.
„Na Jána Pavla II. som sa nemohla v televízii pozerať, lebo som vedela, že to isté čaká aj mňa,“ povedala pre taliansku televíziu Rai.
Po smrti pápeža sa jej stav ešte zhoršil. Spolu s ďalšími sestrami z rehole sa modlila k zosnulému pápežovi a prosila o uzdravenie. Na kartičku si napísala jeho meno.
Jedného dňa, dva mesiace po jeho smrti, pocítila, že jej stav sa výrazne zlepšil. „Mohla som hýbať rukou. Vedela som, že som uzdravená,“ povedala.
Symptómy choroby zmizli, lekári si to nevedeli vysvetliť.
Vlani sa síce objavili pochybnosti, že sestra trpela inou neurologickou chorobou, ktorá môže sama ustúpiť, no cirkev napokon po dôkladnom skúmaní jej prípadu rozhodla, že išlo o zázrak, ktorý vykonal posmrtne Ján Pavol II.
Zázrak by sa zrejme našiel aj inak. Do Vatikánu počas procesu blahorečenia prišli stovky návrhov zázrakov Jána Pavla II.
Sestra Marie Simon-Pierre, ktorá sa zázračne uzdravila (v popredí).
FOTO - TASR/AP
Tomáš Vasilko
Životopis Pápeža Jána Pavla II.
Ján Pavol II. sa ako Karol Wojtyla narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove v Poľsku. Od roku 1938 študoval na Jagelovskej univerzite v Krakove polonistiku a filozofiu. Po zatvorení univerzity cez vojnu pokračoval v štúdiách súkromne, pričom pracoval v kameňolome a neskôr v chemickej továrni. Od roku 1942 sa začal pripravovať štúdiom teológie na kňazské povolanie. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. O dva roky neskôr dovŕšil štúdium na inštitúte Angelicum v Ríme doktorátom.
Od roku 1948 pôsobil ako kňaz vo farnosti v Niegowiciach a farár v Krakove. Od roku 1951 pokračoval v štúdiu na Jagelovskej univerzite a pôsobil tiež ako univerzitný kaplán. O rok neskôr začal prednášať etiku v kňazskom seminári v Krakove a od roku 1956 pôsobil ako profesor na Katolíckej univerzite v Lubline.
V roku 1958 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Krakove a o päť rokov neskôr sa stal krakovským arcibiskupom - metropolitom. 29. mája 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. Za pápeža ho kardináli zvolili 16. októbra 1978, ako 269. pápeža v dejinách cirkvi, ako prvého Netaliana po 455 rokoch od smrti Hadriána VI. z holandského Utrechtu, a zároveň prvého Slovana vôbec. Zvolil si meno svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na pápežskom stolci iba 33 dní. Pontifikát Jána Pavla II. je tretím najdlhším v histórii.
Najkritickejším dňom v jeho živote bol 13. máj 1981, keď na Námestí sv. Petra v Ríme naňho Mehmet Ali Agca spáchal atentát . Dátum atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie vo Fatime, kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu života.
Ján Pavol II. bol veľkým "cestovateľom" na pápežskom stolci. Jeho pastoračné cesty do množstva krajín na všetkých kontinentoch sa stali pre neho symbolické. Pápež aktívne pracoval aj na diplomatickom poli.
Výraznou mierou prispel k pádu komunizmu vo svojej rodnej krajine, angažoval sa za rozširovanie slobody po celom svete, protestoval proti trestu smrti, snažil sa o oslobodenie politických väzňov, o sprostredkovanie mieru v bojujúcich krajinách.
Jeho ďalším významným posolstvom je snaha o ekumenizmus. V roku 1986 navštívil ako prvý pápež rímsku synagógu, vyjadril ľútosť nad historickým podielom cirkvi na vzniku antisemitizmu, ospravedlnil sa za chyby cirkvi, očistil meno Galilea Galileiho, uctil si reformátora Martina Luthera. Vydal viacero sociálnych encyklík.
Americký časopis Time ho v roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt na cenu Európan roka 2002. Je tiež známy ako spisovateľ, básnik a dramatik. Slovensko navštívil pápež Ján Pavol II. trikrát - v rokoch 1990, 1995 a v septembri 2003.
V posledných rokoch života ho oslabovala Parkinsonova choroba a pokročilý vek. Koncom januára 2005 pápeža hospitalizovali pre chrípku a problémy s dýchaním. Na konci marca sa jeho stav opäť rapídne zhoršil. Svätý Otec zomrel 2. apríla o 21:37 v jeho apartmáne vo Vatikáne.
sita
Kľúčové dátumy počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II.
16. októbra 1978 - Uskutočnila sa voľba Karola Wojtylu za prvého netalianskeho pápeža od roku 1522.
25. januára 1979 - Pápež vykonal prvú zo zahraničných ciest: Dominikánska republika, Mexiko a Bahamy.
4. marca 1979 - Uverejnili prvú zo 14 encyklík ("Redemptor hominis").
13. mája 1981 - Turecký pravicový extrémista Ali Agca spáchal na Jána Pavla II. atentát a výstrelmi ho ťažko zranil.
13. apríla 1986 - Ako prvý pápež navštívil Ján Pavol II. synagógu v Ríme.
1. december 1989 - Prijal vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova.
30. mája 1994 - Definitívne odmietol ženy ako kňažky.
9. decembra 1994 - Americký časopis Time vyhlásil pápeža za Muža roka.
16. marca 1998 - V dokumente Úvahy o holokauste (šoah) priznal Vatikán spoluvinu kresťanov, nie však cirkvi na holokauste.
25. decembra 1999 - Otvorili Svätú bránu v Chráme sv. Petra, začiatok veľkého jubilejného roka 2000.
12. marca 2000 - "Mea culpa" (Moja vina) za chyby cirkvi, akými boli náboženské vojny, prenasledovanie židov a inkvizícia.
20. marca 2000 - Pútnická cesta pápeža do Izraela, Jordánska a na palestínske územia. Pri Múre nárekov v Jeruzaleme prosil pápež o odpustenie za prenasledovanie židov kresťanmi, slúžil omše v Betleheme a Nazarete.
24. januára 2002 - Konalo sa stretnutie 12 veľkých svetových náboženstiev v Assisi a modlitby za mier.
11. až 14. septembra 2003 - Blahorečenie gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopku a rádovej sestry Zdenky Schelingovej bolo vyvrcholením oficiálnej návštevy pápeža Jána Pavla II. v SR. Išlo o 102. zahraničnú cestu a tretiu pastoračnú návštevu pontifika na Slovensku.
28. augusta 2004 - Vatikán vrátil ruskej pravoslávnej cirkvi ikonu Matky Božej z Kazane. Pápež Ján Pavol II. sa snažil o zmierenie s pravoslávnou cirkvou.
2. apríla 2005 - Pápež Ján Pavol II. zomrel.
Pápež, ktorý stál na čele rímskokatolíckej cirkvi 26 rokov, skonal o 21.37 SELČ. Pápežov zdravotný stav sa za posledné desaťročie nepretržite zhoršoval. Niekdajší atlét Ján Pavol II. trpel už dlhšiu dobu artritídou a Parkinsonovou chorobou a v posledných dňoch sa hlas nadaného rečníka zredukoval len na šepot.
Vo februári 2005 ho dvakrát hospitalizovali pre dýchacie problémy, pričom pri druhej hospitalizácii mu urobili tracheotómiu. Jeho stav sa dramaticky zhoršil 31. marca 2005.
tasr
