Miniauto z plastu prežilo socializmus

Východonemeckému „trabíku“ chýbalo k normálnemu autu všeličo, ale malo štýl. V Česku patrí stále medzi 35 najrozšírenejších modelov osobných áut. Posledný trabant pritom opustil fabriku 30. apríla 1991.

Naše trabíky sa v lete stretnú v Bratislave.(Zdroj: trabantklub.sk)

Rozhodnutie prezídia Rady ministrov Nemeckej demokratickej republiky (NDR) bolo presné: treba vymyslieť auto s dvoma hlavnými a dvoma zadnými sedadlami, hmotnosť maximálne 600 kilogramov, spotreba 5,5 litra na 100 kilometrov a karoséria z plastu. Ročne sa musí vyrobiť 12-tisíc kusov. To bol rok 1954.

Lacné auto pre masy

Komunistický režim potreboval upokojiť ľudí, ktorí chceli cestovať a zakryť pri tom, že mu na poriadne auto chýba pár rokov po vojne všetko možné: hlavne plech, ktorý si nemohol dovoliť dovážať. Preto dostali konštruktéri úlohu hľadať alternatívne materiály.

Trvalo štyri roky, než splnili zadanie zhora a plech nahradili duroplastom. Východní Nemci sa na nich zabávali, že mali ľahkú úlohu: mali len zastrešiť dve zapaľovacie sviečky.

Keď sa v roku 1957 začalo s produkciou trabanta, oslavovali ho ako autíčko pre masy. To, čo mu zaručilo úspech, bola cena. Nič lacnejšie ste vo východnom bloku kúpiť nemohli.

Trabant stál desaťtisíc východonemeckých mariek, Wartburg vyšiel na 16 370.

Rovnaký úspech mal trabant v Československu, Poľsku a Maďarsku. U nás sa dal kúpiť za 36 500 korún, najlacnejšia škodovka stála o 20-­tisíc korún viac. Západné autá sa pohybovali okolo astronomickej sumy 200­tisíc korún.

Aj na sťahovanie

Neprekážalo, že to bol bakeliťák s dvojtaktným motorom, neveľkým výkonom a veľkým zápachom a zohnať náhradné dielce si vyžadovalo nadľudské úsilie.

Že sa mu nadávalo vysávač, PVC jaguár či pomsta socializmu a počet vtipov sa ani nedá odhadnúť. Mnohí si pochvaľovali, že keď sklopili zadné sedadlá, dal sa s trabantom presťahovať byt.

Do apríla 1991 sa v saskej fabrike VEB Sachcsenring Automobilwerke v Zwickau vyrobili viac ako tri milióny trabantov. Od roku 1988 aj so štvortaktným motorom z Volkswagenu Polo.

Rok a pol po páde komunizmu sa skončila výroba jeho najznámejšieho symbolu. Bakeliťák však prežil i svojich tvorcov. V Česku stále evidujú 24-­tisíc kusov a patrí medzi 35 najrozšírenejších modelov osobných áut.

Presadnúť z auta do trabanta je pôžitok

Po našich cestách sa preháňajú trabanty so šoférmi, ktorí socializmus nezažili. Trabanty milujú.

Mal päť rokov, keď vo východonemeckom Zwickau vyrobili posledný trabant. Narodil sa do éry, kde nebolo treba na auto čakať desať rokov a potom si vyberať medzi trabantom, škodovkou, či wartburgom.

Patrik Rusnák si nemusel kúpiť trabant, on chcel. „Mal som najprv Škodu 120 a na nej som permanentne niečo opravoval. Po niekoľkých mesiacoch mi otec povedal, nech si kúpim trabant, že tam nie je čo opravovať,“ hovorí Patrik.

To bolo pred piatimi rokmi.

Trabanty v garáži

Dnes má elektrikár z Bratislavy 25 rokov a vystriedal jedenásť trabantov.

„Vždy mám aspoň dva, niekedy aj šesť naraz,“ hovorí a s nadšením opisuje špeciálne verzie miniautíčka z duroplastu: Hycomat s automatickou prevodovkou, kde ste nemuseli stláčať spojku, trabant s 12-voltovou elektrickou sústavou, ktorý sa lepšie štartuje, lepšie svieti, i verziu de luxe s čalúneným stropom a chrómovými doplnkami.

Obyčajný trabant v pojazdnom stave stojí od 300 do 1000 eur, zberateľské kúsky stoja i 15­-tisíc eur.Patrik Rusnák jazdí na trabante rád, hoci mal v garáži i Renault Mégane alebo BMW.

„Je to super presadnúť si z moderného auta do trabanta. Na bežnom aute sa potrebujete dostať z bodu A do bodu B, na trabante si tú jazdu užívate,“ vysvetľuje.

Spomínajú s láskou

To, čo sám nezažil, mu teraz rozprávajú dôchodcovia, keď ho vidia šoférovať „trabíka“.

Od nich vie, ako šli na trabante do Chorvátska a celú cestu držali nohu na plyne, aby im to neskapalo, alebo si na dovolenke v Maďarsku zháňali nový motor.Patrik založil v Bratislave klub, aké sú aj v Košiciach, Nitre či Banskej Bystrici.

Na našich cestách tak jazdí 500 až tisíc trabantov a sú zárukou, že slávny bakeliťák ešte nie je minulosťou.

Miriam Zsilleová

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 744
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 643
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 487
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 399
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 076
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 055
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 647
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 480
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 280
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 214

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Svet

Študenti obsadili univerzitu v Barcelone

V sobotu by mali na škole rečniť politici podporujúci referendum.

Svet

Mexiko zasiahlo ďalšie silné zemetrasenie

Zemetrasenie s magnitúdom 6,1 bolo pravdepodobne dotrasom predošlého zemetrasenia.

Svet

Rakúsko: Azylanta obvineného z pokusu o vraždu oslobodila porota

Sudcovia však verdikt zrušili. Prípad tak preberie Vyšší krajinský súd.

Svet

Hrozba výbuchu sopky na Bali je bezprostredná. Evakuovali 14-tisíc ľudí

So sťahovaním miestnych a zásobovaním pomáha armáda.