Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania
WASHINGTON, BRATISLAVA. Afganec Šarbat bol v máji 2003 blízko miesta, kde vybuchla bomba. Aj keď tvrdil, že s tým nemá nič spoločné a je len pastierom, skončil v americkom väzení na Guantáname.
Tri roky ho vypočúvali. Ukázal, že prácu pastiera pozná dôverne a o boji veľa nevie. Vojenský tribunál ho napriek tomu označil za „nepriateľského bojovníka“. Prepustil ho až po troch rokoch.
Na súde by neuspeli
Aj tento prípad ukazuje, prečo musí Guantánamo fungovať v tajnosti, napísal včera New York Times. S takto postavenou obžalobou by totiž nikto pred obyčajným civilným či vojenským súdom neuspel.
Tajomstvá väznice teraz poodhalila stránka WikiLeaks a viacero médií, ktoré zverejnili tajné dokumenty o väzňoch v Guantáname. V rokoch 2002 až 2009, keď tieto záznamy vznikali, ich tam bolo asi 700.
Spomínaný pastier nie je jediným nevinným, ktorého Američania zadržiavali. Podobných prípadov je najmenej 150. Sú medzi nimi roľníci, kuchári alebo šoféri. Niektorých z nich americkým jednotkám dokonca predali. Vo väzení bolo aj dvadsať maloletých, najmladším bol 14ročný chlapec, najstarší väzeň mal 89 rokov.
V záznamoch sú však aj opačné prípady. Jedného pakistanského väzňa Američania vrátili do vlasti, kde sa potom z neho stal samovražedný útočník.
Zbraň do ruky opäť zobral aj Líbyjčan Ahmed bin Kumu, ktorý teraz bojuje proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu. Paradoxne, práve na základe informácií od líbyjských tajných služieb ho na Guantáname považovali za teroristickú hrozbu.
Pozrite si priamo dokumenty Wikileaks o Guantáname
Jadrová bomba
Aj keď sa väznica často spomína v súvislosti s mučením, vo zverejnených dokumentoch sa spomína len zriedka. Naopak, dozorcovia o viacerých väzňoch napísali, že si mučenie vymysleli.
Nových väzňov na Guantánamo naposledy priviezli v roku 2007. Prezident Barack Obama síce pri nástupe do úradu sľúbil, že väzenie, ktoré na vojenskej základni na Kube nechal v roku 2002 postaviť prezident George Bush, zruší a väzňov postaví pred súd.
Stále v ňom však držia 172 podozrivých. Väčšina z nich podľa dokumentov predstavuje „veľké riziko“.
Najznámejší je Chálid Šejk Muhammád, strojca útokov z 11. septembra 2001. Dokumenty spomínajú jeho varovanie, že al-Káida v Európe schovala jadrovú bombu a odpáli ju, ak Západ chytí či zabije šéfa teroristickej siete Usámu bin Ládina.
Nevypočúvali len Američania
Svojich agentov na Guantánamo posielali aj iné krajiny, napríklad Čína, Tadžikistan, Jemen, Jordánsko, Kuvajt, Alžírsko a Tunisko.
Americká vláda odsúdila zverejnenie uniknutých dokumentov "s takýmito citlivými informáciami" a vyhlásila, že niektoré dokumenty už nepredstavujú "súčasný postoj" vlády k zadržaným.
Pentagón a americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedli, že vláda prezidenta Baracka Obamu aj administratíva jeho predchodcu Georgea W. Busha "sa zo všetkých síl snažili konať s maximálnou starostlivosťou a dôkladnosťou, aby zabezpečili presun väzňov z Guantánama".
