POSTDAM. Z dvoch tretín ich totiž netvoria skalné útesy, ale zmes pôdy s ľadom. Výsledkom je ústup priemerne o pol metra ročne.
V časopise Estuaries and Coasts a v správe "State of the Arctic Coast 2010" (Stav arktického pobrežia v roku 2010) to oznámilo vyše 30 vedcov z desiatich krajín.
Podrobnosti priblížil Volker Rachold z Ústavu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum (AWI) v Potsdame, ktorý má výskumné jednotky aj v Bremerhavene a Geesthachte (všetko Nemecko). Volker Rachold je výkonný tajomník Medzinárodného výboru pre arktickú vedu (International Arctic Science Committee, IASC).
Články a správa sa zakladajú na spoločnom výskume vyše 100.000 kilometrov pobreží, čo tvorí približne štvrtinu celej pobrežnej línie v arktickej oblasti.
Najdramatickejšie zmeny vedci zaznamenali v oblastí Mora Laptevovcov, Východosibírskeho mora a Beaufortovho mora. Na niektorých miestach tam pobrežná erózia dosahuje tempo až osem metrov ročne.
Keďže až tretinu svetových pobreží tvorí arktický permafrost (zmes pôdy s ľadom), erózia spôsobená otepľovaním a výsledné ekosystémové zmeny zasiahnu v dohľadnej budúcnosti obrovskú plochu.
Arktické pobrežia tak či onak reagujú na globálne otepľovanie citlivejšie než pobrežia v stredných zemepisných šírkach. Dosiaľ ich pred erozívnymi účinkami vĺn chránila rozsiahla morská ľadová pokrývka. Tá však rýchlo mizne a s ňou i stabilita arktického prostredia, ktorá pretrvávala dlhé tisícročia.
"Keď sa v roku 2000 začal systematický zber údajov, podrobné údaje boli k dispozícii iba pre sotva pol percenta arktických pobreží," priblížil východiskový kontext desaťročného výskumu Hugues Lantuit z AWI v Potsdame.
"Arktída sa vyvíja tak, že sa čoraz viac stáva zrkadlom rôznych hybných mechanizmov globálnej zmeny a ohniskom národných i celosvetových ekonomických záujmov," na záver pripomenul Hartwig Kremer z AWI v Geesthachte.
