Židovské rodiny po celom svete sa včera stretli pri pesachovej večeri nazývanej seder.
Pripomínali si vyslobodenie z egyptského zajatia. Izraelská rodina Manasseh, ktorá do zasľúbenej zeme prišla len nedávno z Etiópie, si v príbehu starovekých Izraelitov pripomenula svoj vlastný príbeh.
Útek pred smrťou
Aj pre nich bol exodus z Etiópie komplikovaný, aj oni zažili momenty beznádeje, reptania, straty viery. Nakoniec však do Izraela prišli.
Z domu, čo nemal ani toaletu a kde sa varilo na ohni do štandardného izraelského bytu.
Deti z rodiny Manasseh sú v izraelskej juniorskej atletickej reprezentácii, otec je sociálny pracovník, mama pokladníčka.
V Etiópii boli členovia tejto rodiny nezamestnaní a privyrábali si načierno. Pracovali skoro ako otroci. Kopali kanály za minimálnu mzdu.
Príchod do Izraela pre nich však nebol len o ekonomickom a sociálnom prilepšení si. Bol o viere, o túžbe prísť do zeme, o ktorej židia veria, že ju dostali od Boha.
Ale ich útek mal byť tiež záchranou pred asimiláciou alebo dokonca likvidáciou.
Oslavujú všetci
Nie všetci moderní Izraelčania majú za sebou také silné príbehy ako Moše Menasseh, jeho žena a ich päť detí.
Pesach je napriek tomu sviatok, ktorý oslavujú aj sekulárni židia a dokonca takí, čo ani nevedia, kde majú najbližšiu synagógu.
A aj tí, čo nedodržiavajú židovské stravovacie predpisy, sa na osem dní zrieknu chleba a ďalších potravín, čo obsahujú kvások.
Napriek tomu je Pesach, podobne ako väčšina židovských sviatkoch aj o hodovaní a štedrých porciách.
Najmenší v rodinách dostávajú darčeky, ľudia sa venujú charite, košíky s potravinami dávajú najchudobnejším.
Vzdať sa chleba
Pre Dannyho Margulisa, veterána z vojny v Libanone, ktorý sa viac ako dvadsať rokov angažuje v izraelskej ľavici, je Pesach o dvoch zásadných príbehoch jeho života.
O jeho dedovi, ktorý umieral od hladu v Osvienčime, a napriek tomu sa počas Pesachu dokázal vzdať chleba, čo mu spolu s jedlom pripomínajúcim pomyje hádzali Nemci.
A potom o tom, čomu Danny hovorí veľká hanba Izraela. Danny nechápe, ako národ, čo sa hlási k veľkej túžbe po slobode a k opusteniu egyptského otroctva, môže držať v zajatí iných.
Židovské pogromy prichádzali najmä počas Veľkej noci
Židov obviňovali,že do macesov pridávajú krv zavraždených detí. Nasledovali pogromy.
Typickým jedlom Pesachu sú macesy, ktoré židia osem dní jedia namiesto chleba a pečiva. V minulosti si pre tento zvyk veľa vytrpeli.
Od staroveku existuje názor, že židia na Pesach do macesov pridávajú krv rituálne zavraždených kresťanských detí.
Kým dnes sa tento príbeh, ktorý stále šíria niektoré radikálne moslimské a neonacistické skupiny, považuje za choromyseľný, v minulosti preň židov zabíjali.
Mnoho pogromov aj individuálnych trestných stíhaní sa spája s krvou v macesoch.
Keď v stredoveku náhle a nevysvetliteľne zomrelo dieťa (čo v tých rokoch, vzhľadom na úroveň hygieny aj medicíny, nebolo nič zvláštne), alebo sa stratilo a blízko žili židia, skôr či neskôr niekto prišiel s obvinením z rituálnej vraždy.
Náboženská nenávisť zasiahla celú Európu, Rusko aj Blízky východ. Obvinenia z rituálnych vrážd malých kresťanov alebo moslimov patrili v histórii do rovnakej kategórie ako obvinenia z toho, že židia otravujú studne alebo zámerne šíria choroby.
Izraelský historik a spisovateľ Larry Domnic tvrdí, že obvinenia z rituálnych vrážd sa stupňovali hlavne vtedy, keď židia oslavovali Pesach a kresťania Veľkú noc v rovnakom čase. Vtedy sa ešte viac stupňovali náboženské emócie a staré obvinenia, že židia zabili Krista.
Pesach je rovnako ako Veľká noc sviatok s pohyblivým dátumom a napríklad tento rok je pesachový a veľkonočný týždeň totožný.
Jana Shemesh
