Do tunajšieho Národného inštitútu východných kultúr a jazykov (kde učia aj slovenčinu) chodilo na arabčinu aj dievča v nikábe. Počas testu ho učiteľ požiadal, aby si celotelový závoj zložilo. Nech nepodvádza. Pod ním bol jej brat, ktorý vedel po arabsky lepšie...
V jednej z pestrých parížskych štvrtí bývam už ôsmy mesiac, no nikáb som tu videl len raz. Znovu ho asi nezazriem, lebo od tohto týždňa je vo Francúzsku zakázaný.
Moslimov je tu pritom dosť. Bagety nakupujem v „arabskej" nonstop pekárni, pretože vo „francúzskej" cez ulicu sú menej chutné a drahšie.
Po zeleninu a ovocie chodím radšej k „Arabom" ako do Carrefouru, pretože ju majú čerstvú a predávajú vzácne korenia. Len k halal mäsiarovi som sa ešte neodvážil, lebo neviem, ako sa po francúzsky povie sviečkovica.
Oproti mojej pekárni leží celé dni opitý bezdomovec. Je beloch.
Vídavam ženy so šatkami, no vídavam aj zmiešané páry. Nič zvláštne.
Vo Francúzsku má podľa prieskumov štvrtina mladých moslimiek za manžela nemoslima a polovica mladých moslimov žije s nemoslimkou. Poznáte lepší dôkaz integrácie?
Počul som o štvrtiach, kde občas vidno i burky. Sú nebezpečné. Ich problémom však nie je islam, ale nezamestnanosť. Mnohí prisťahovalci a ich deti netrpia náboženstvom, ale nedostatkom vzdelania a práce. Lepšej ako na trhu či v mäsiarstve.
Francúzski politici sa vyrovnali s burkami. Azda je načase, aby riešili skutočné problémy.
