Československo bolo pre Čínu najprv spriatelenou krajinou po boku Sovietskeho zväzu, potom krajinou nežnej revolúcie a rodiskom Václava Havla. Pred niekoľkými rokmi inšpiráciou pri vzniku Charty 08 podľa vzoru našej Charty 77. Nič z toho, čo prežilo Československo, však Čínu nečaká, je to obrovská krajina, ktorej sa hospodársky mimoriadne darí. Básnik, spisovateľ a aktivista PEJ LING si však myslí, že aj všemocnú Čínu čakajú zmeny.
Minulý rok ste vydali veľmi osobný životopis vášho priateľa a držiteľa Nobelovej ceny za mier Lioua Siao-poa v nemeckom preklade (Freiheit geopfert). Prečo ste sa rozhodli o ňom napísať knihu?
Boli sme dlhé roky priatelia, v roku 2003 sme spolu zakladali nezávislý čínsky PEN klub. Keď sa potom dostal do väzenia, bol som v Nemecku a videl som, že ľudia poznajú jeho politické názory, ale o ňom vedeli veľmi málo. Chcel som, aby ho spoznali aj ako človeka, nielen ako aktivistu.
Aký je Liou človek?
Je to veľká individualita, pochádza zo severovýchodnej Číny, to je ako u vás, keď sa povie, že je to východniar, veľmi osobitý, stále rozvíja svoje myšlienky. Liou, ktorý má 56 rokov, prežil vo svojom živote len jeden rok v zahraničí, ale Charta, ktorú spolu s ostatnými napísal, je veľmi ovplyvnená západným myslením.
Dokáže strhnúť ľudí? Je to dôvod, prečo sa ho režim v Číne obáva?
Je vedúcim predstaviteľom čínskej opozície, nie je jej oficiálnym vodcom, ale stmeľuje veľa ľudí, mnohí s ním súhlasia a podporujú ho. To bol dôvod, prečo ho uväznili. Čínska vláda v ňom už nevidí len odvážneho intelektuála, ale vodcu opozície. A to napriek tomu, že jeho články, kritické voči vláde, nemohli byť publikované v Číne, všetky boli publikované v zahraničí, a aj tak sa o ňom ľudia dozvedeli.
V roku 2009 odsúdil režim Lioua na jedenásť rokov väzenia ako spoluautora Charty 08. Ako vníma tento dokument komunistická strana a vláda?
Čínska vláda sa charty veľmi bojí, pretože sa v nej píše, že by sa mala deliť o moc aj s inými stranami. V dokumente je veľmi podrobne opísaný potenciálny budúci vývoj Číny ako krajiny rešpektujúcej vládu zákona a demokracie. Autori hovoria vláde, toto by ste mali robiť, ale ešte ste to neurobili.
Charta 08 sa inšpirovala našou Chartou 77. Čo z nej sa dá najviac použiť v Číne?
Najväčší vplyv je v oblasti ľudských a občianskych práv.
Napríklad?
Občania by mali mať právo vyjadrovať a publikovať svoje názory a nemali by byť za to postihovaní. Mali by mať možnosť slobodne opustiť krajinu a podobne. To sú všetko práva, ktoré by občania mali mať, ale dnes ich v Číne nemajú.
Charta 77 mala u nás taký ohlas aj preto, lebo ľudia boli veľmi nespokojní s ekonomickou situáciou v krajine. To však nie je prípad rýchlo sa rozvíjajúcej čínskej ekonomiky.
V súčasnosti je legitimita komunistickej strany postavená na ekonomike, ktorá sa rýchlo rozvíja, veľa ľudí má prácu, je relatívne nízka nezamestnanosť, ale ľudia budú chcieť viac. Čínska ekonomika sa skôr či neskôr dostane do situácie, keď sa nebude rozvíjať tak rýchlo. Už teraz sú veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými. V Číne je veľmi slabá stredná trieda a nastane chvíľa, keď sa začne hlásiť o svoje práva.
Rozhodne ekonomika o tom, ako dlho sa režim udrží?
Áno, pokiaľ by sa ekonomika oslabila alebo došlo k hospodárskej kríze a zvýšila by sa nezamestnanosť, ľudia by vyšli do ulíc. Preto sa komunisti boja intelektuálov, nechcú, aby podnecovali nepokoje v ľuďoch.
Akú podporu má režim u bežných Číňanov?
Súčasná generácia štyridsiatnikov sú ľudia, ktorí majú najväčší prospech z ekonomického rozvoja, mladšie generácie sa už na ňom podieľajú v menšej miere. Pre nich je najväčší problém cenzúra internetu, pretože ide o najpočetnejšiu skupinu používateľov internetu. Ak im bude štát stále viac obmedzovať prístup na internet, ich nespokojnosť vzrastie.
Mladšia generácia však bola tá, ktorá podporovala režim v čase pekinskej olympiády. Medzi mladými bolo najviac cítiť patriotizmus až nacionalizmus.
Patriotizmus i nacionalizmus pomáhajú režimu čoraz menej. V čase olympiády mali ľudia pocit, že Čína je silná a významná krajina, ale na to si už zvykli, je to pre nich samozrejmosť a nebudú sa tým donekonečna nadchýnať, už to nie je pre nich nové.
Nedávno ste povedali, že Čína prežíva jedno z najtemnejších období v dejinách. Prečo?
Tento rok vláda potlačila priestor na akúkoľvek kritiku. Doteraz mali disidenti vo veľmi obmedzenej miere možnosť vyjadrovať aj kritické názory, teraz im už vláda nedáva absolútne žiadny priestor. V tomto je to najkatastrofálnejšia situácia od roku 1989.
Čo režim vystrašilo viac - Nobelova cena za mier pre Lioua Siao-poa alebo protesty v arabských krajinách?
Začalo sa to udelením Nobelovej ceny za mier, vtedy si vláda uvedomila, že dávala intelektuálom veľa voľnosti, keď sa Liouovi podarilo dať dohromady Chartu 08 a zorganizovať takú širokú sieť jej podporovateľov. Krátko nato sa začali protesty v arabskom svete, vtedy sa začala čínska vláda veľmi báť. Videla, ako padli režimy v Tunisku či v Egypte. Bojí sa, že vonkajší tlak inšpiruje ľudí v Číne.
Čo vedia Číňania o protestoch?
Asi 70 percent ľudí vie niečo o udalostiach, ale len 10 percent tých, čo sa dokážu dostať cez kontrolné mechanizmy na internete, sú informovaní podrobnejšie. Vláda už nedokáže zabrániť tomu, aby sa ľudia dozvedeli o udalostiach, ale bráni, aby sa dostali k detailnejším informáciám.
To, že je režim veľmi nervózny, potvrdilo nedávne zatknutie asi najznámejšieho čínskeho umelca Aja Wej-weja. Povedali ste, že kým Liou Siao-po zjednocoval skôr intelektuálov, Aj Wej-wej oslovoval obyčajných ľudí. Preto ho polícia zatkla?
Áno, mal oveľa širší okruh podporovateľov, ako sú stúpenci Charty 08. Aj Wej-wej bol jedným z mála tých, ktorému komunisti tolerovali takú silnú kritiku. Chránili ho dve veci: na Západe bol veľmi známy a jeho otec bol významný básnik po roku 1949, poznal sa s mnohými komunistickými vodcami, zakladateľmi štátu, a to ho chránilo. Aj Wej-wej je ako váš Andy Warhol, keby ho chceli uväzniť, nebolo by to ľahké. V Číne doteraz asi nebola taká celebrita ako on.
Myslíte, že si režim dovolí odsúdiť ho?
To je vec, ktorú si netrúfam predvídať, ak by ho odsúdili, zaplatili by vysokú cenu. Aj Wej-wej by bol ešte známejší, ako sa to stalo v prípade Lioua, ktorého zviditeľnil práve proces. Komunisti sa neboja zaplatiť ani takú vysokú cenu, ale neviem, či sú odhodlaní potiahnuť to teraz tak ďaleko. Aj Wej-wej predtým, než ho zatkli, plánoval odísť do Berlína a otvoriť si tam ateliér. Preňho je dôležitejšia sloboda tvorby než kariéra politického väzňa či disidenta. Je možné, že ho vyhostia z krajiny a umožnia mu odísť.
Ako veľmi je príbeh Československa inšpiratívny pre Čínu?
Československo bolo spočiatku krajinou, ktorá mala úzke väzby so Sovietskym zväzom, potom začalo budovať demokraciu. Na začiatku 90. rokov bol príbeh Československa v Číne veľmi silný, zvlášť Václav Havel bol veľmi známy. Teraz viac hýbu spoločnosťou revolúcie v arabských krajinách alebo zatknutie Aj Wej-weja. Charta 08 má však napriek tomu veľký význam. Ak v budúcnosti dôjde v Číne k nejakým zmenám, bude hotový návod na to, ako by sa mal vybudovať demokratický štát. Aj vtedy, keby bola k zmenám prinútená samotná komunistická strana, sama by mohla chartu použiť, aby čelila vnútorným rozporom.
Myslíte si, že sa dožijete významných spoločenských zmien v Číne?
Je možné, že sa toho dožijem, keď budem mať 70, 80 rokov a budem veľmi starý, ale to je veľmi pesimistická úvaha. Mám správy, že do piatich rokov sa čínska komunistická strana a vláda môže dostať do krízy. Režimu dochádza šťastie, tak ako nedávno došlo Ajovi Wej-wejovi.
